V súčasnosti na Slovensku rezonuje diskusia ohľadom efektivity využívania trinástych dôchodkov. Podľa analýzy zverejnenej v denníku SME od blogera Dušana Koniara niektorým dôchodcom tieto dodatočné financie neprinášajú žiaden skutočný prospech, ale paradoxne im ešte spôsobujú finančnú ujmu. Ide konkrétne o starobných dôchodcov, ktorí popri penzii ďalej pracujú a nemajú nárok na daňovo zvýhodnenú nezdaniteľnú časť základu dane.
Pracujúci dôchodcovia platia štátu viac, ako dostanú späť
Na Slovensku minulý rok pracovalo takmer 269-tisíc dôchodcov, pričom vyše 157-tisíc z nich tvorili riadni starobní dôchodcovia bez nároku na nezdaniteľnú časť základu dane. Týmto dôchodcom trinásty dôchodok prináša výrazne menej, ako im štát na daniach ročne vezme. Podľa modelového výpočtu uvedeného v analýze takýto dôchodca odvedie do štátneho rozpočtu ročne o 1 093,22 eura viac ako bežný pracujúci občan. Na druhej strane jeho trinásty dôchodok predstavuje len sumu 667,30 eura. V konečnom dôsledku teda pracovníci na dôchodku prichádzajú ročne v priemere až o 425,92 eura.
Celkovo by tak štát od pracujúcich dôchodcov ročne vybral približne 171,6 milióna eur na daniach. Pri súčasnom systéme však Sociálna poisťovňa spätne rozdelí týmto istým ľuďom 104,9 milióna eur vo forme trinástych dôchodkov. Nakoniec to však nepredstavuje skutočnú výhodu, ale naopak finančnú záťaž pre mnohých dôchodcov a rovnako aj administratívne komplikácie pre Sociálnu poisťovňu, ktorá musí peniaze zháňať drahšími pôžičkami.
Alternatívny model by mal pozitívny efekt na štát aj dôchodcov
Jedným z navrhovaných riešení problému by bolo umožniť pracujúcim dôchodcom zvoliť si, že sa vzdajú svojho trinásteho dôchodku a jeho sumu si namiesto priamej platby odpočítajú od svojej výslednej dane. Tento prístup by prinášal občanom bezprostrednú hodnotu, pričom štátnemu rozpočtu by ušetril významné finančné prostriedky.
Tým by sa podľa analýzy eliminovali zbytočné náklady na administratívu a pôžičky Sociálnej poisťovne, ktoré sú často získavané z finančne menej výhodných zdrojov. Takto získané úspory by zároveň mohli byť utrácané dôchodcami priamo v domácej ekonomike, čím by podporili jej rast a celkovú prosperitu spoločnosti. Navyše by sa predišlo situácii, keď dochádza k ekonomicky neefektívnemu prerozdeľovaniu financií a ich potenciálnemu míňaniu mimo dohľadu verejnosti a finančných kontrolných mechanizmov štátu.
Súčasný systém vedie k netransparentnej redistribúcii peňazí
Analýza poukazuje tiež na podobnosť medzi trinástymi dôchodkami a inými problematickými opatreniami, napríklad bezplatnou železničnou dopravou, ktoré kritici často označujú ako populistické a systémovo nedoriešené. Takéto opatrenia namiesto priamej pomoci občanom vedú ku komplikáciám pri sledovaní a riadení verejných financií, čím sa zvyšuje riziko ich zneužitia, korupcie a neúčelného nakladania.
Efektivita a adresnosť štátnej pomoci je pritom jednou z kľúčových požiadaviek modernej ekonomiky a transparentného hospodárenia. Analýza preto apeluje na dôkladnejšie zváženie, či sú opatrenia ako trináste dôchodky či vlaky zadarmo skutočne dosť efektívne a či neexistujú ekonomicky prospešnejšie alternatívy, ktoré by súčasne jasnejšie odrážali skutočné potreby občanov.
Takýto prístup by slovenským verejným financiám mohol v dlhodobom horizonte priniesť lepšiu prehľadnosť, udržateľnosť a hlavne skutočnú ekonomickú výhodu nielen pre samotný štát, ale aj pre jednotlivých občanov, ktorých sa tieto opatrenia bezprostredne dotýkajú.
