Zdvojnásobenie dovozných ciel na oceľ zo strany Spojených štátov môže spôsobiť zásadné problémy európskej ekonomike, varujú odborníci. Americká administratíva nedávno oznámila prudký nárast ciel, čo vzbudzuje mimoriadne obavy predovšetkým v Európskej únii. Experti poukazujú na riziko, že európske oceliarne prakticky stratia prístup na lukratívny trh USA, čím sa výrazne zhoršia ich doterajšie problémy s vysokými výrobnými nákladmi a silnejúcou globálnou konkurenciou. Správu pôvodne priniesol britský denník The Guardian.
Dôsledky presahujú hutníctvo
Oceliarsky priemysel je v Európe významným pilierom hospodárskej stability a kľúčovým dodávateľom mnohých podnikov predovšetkým z automobilového či stavebného sektora. Ak by Európa kvôli novým americkým clám prišla výrazne o možnosti exportu ocele, hrozil by kolaps nielen samotných hutníckych prevádzok, ale vážne by sa to prejavilo aj v širšej hospodárskej infraštruktúre európskeho kontinentu vrátane obranyschopnosti.
V prípade nečinnosti zo strany Európskej únie by výsledkom takéhoto scenára mohla byť závislosť Európy na zahraničných dodávateľoch, ako sú USA a Čína. Dlhodobá strata autonómie vo výrobe strategických materiálov by oslabila hospodársku stabilitu aj ekonomickú bezpečnosť kontinentu.
Opatrenia, ktoré môžu únii pomôcť
Napriek vážnym rizikám však majú podľa viacerých názorov európske inštitúcie ešte stále čas podniknúť kroky na tlmenie dopadov amerických ciel. Európska komisia môže podporiť investície do konkurencieschopnosti oceliarskych závodov, najmä pomocou nových technológií. Jednou z najperspektívnejších ciest podľa odborných návrhov je intenzívna podpora prechodu od tradičných výrobných procesov ku zeleným technológiám založeným na lacnejšom vodíku. Komisia môže poskytnúť zdroje na výskum, investície do výroby kvalitného, environmentálneho vodíka aj cenovo dostupnú energiu pre ich zavádzanie do praxe.
Významnú úlohu v možnostiach Európy zmierniť dosahy amerických opatrení zohrávajú aj obchodné taktiky. Únia by mohla aktívne s USA vyjednávať o výnimkách alebo zaviesť vlastné ochranné mechanizmy, ktoré by zastabilizovali pozíciu európskych oceliarní na svetovom trhu. Dôležitá by tiež bola aktívna diverzifikácia odbytových možností pre európskych producentov, aby sa zmiernila prehnaná závislosť na americkom trhu.
Slovensko je vystavené riziku
Pre Slovensko predstavuje chystané zvýšenie ciel mimoriadne výraznú hrozbu vzhľadom na jeho výnimočné postavenie globálneho hráča v automobilovej výrobe. Priemysel výroby vozidiel tvorí základný pilier slovenského hospodárstva, pričom automobilky ako Volkswagen Slovakia, Stellantis, Kia či Jaguar Land Rover patria medzi najvýznamnejších zamestnávateľov v krajine. Výroba automobilov však nutne vyžaduje veľké množstvá kvalitnej ocele, ktorá je kľúčová napríklad pri produkcii karosérií či komponentov podvozkov vozidiel.
Skokový nárast cien ocele v dôsledku amerických ciel by výrazne destabilizoval európske trhy s touto surovinou. Slovenské automobilky by čelili neistote v oblasti vstupných nákladov, ktorá by sa ďalej premietala do konečných cien áut. Nepriaznivý vývoj cien materiálu môže automobilky prinútiť obmedzovať výrobu alebo navyšovať ceny vozidiel, čo v spojení s už existujúcimi výzvami, ako je zavádzanie zelených technológií a poruchy dodávateľských reťazcov, môže ohroziť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na svetových trhoch. V prípade dlhodobého poklesu produkcie by tento negatívny scenár znamenal priame riziko aj pre pracovné miesta zamestnancov v automobilovom sektore naprieč celým Slovenskom.
Napriek vážnym hrozbám majú európske krajiny vrátane Slovenska ešte stále priestor na to, aby aktívne zareagovali a ochránili svoje strategické pozície a ekonomickú bezpečnosť. Nastávajúce týždne a mesiace tak budú pre Európsku úniu kľúčové pri definovaní odpovedí na americké rozhodnutia, ktoré môžu dlhodobo ovplyvniť hospodársku stabilitu celého kontinentu.
