Slovensko bude musieť v najbližších rokoch výrazne znížiť výdavky na sociálnu politiku, pričom dôraz by sa mal klásť na dávky, ktoré doteraz neboli dostatočne adresné. K takémuto záveru dospela najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vyhodnotila efektivitu viacerých finančných podpôr štátu, vrátane trinástych dôchodkov či daňového bonusu na deti.
Obmedzenie plošných dávok ako cesta k úsporám
Slovenská vláda zvládla od roku 2024 konsolidáciu verejných financií len z jednej tretiny. Potrebné dodatočné opatrenia na stabilizáciu rozpočtu sa odhadujú až na sumu takmer 5 miliárd eur. Po období, počas ktorého štát zvyšoval najmä svoje daňové príjmy, nastáva priestor zamerať sa na výdavkové úspory. RRZ tvrdí, že sociálne dávky ponúkajú výrazný priestor na šetrenie, pričom práve zvyšovanie ich adresnosti by mohlo priniesť významné pozitívne efekty.
Prínos takejto reformy sa ukazuje pri analýze aktuálne poskytovaných dávok. Zo súčasného systému sociálnych výdavkov v hodnote približne 4,3 miliardy eur štát až príliš často čerpá financiami podporujúcimi plošné opatrenia namiesto cielenej pomoci sociálne slabším skupinám. Medzi takéto dávky patria prídavky na deti či trinásty dôchodok. Obe tieto formy pomoci dnes dostávajú všetci bez ohľadu na príjem, čo podľa RRZ znamená, že veľká časť štátnych financií sa míňa neefektívne.
Dávky často pomáhajú aj bohatším rodinám
Analýza RRZ poukazuje na nedostatok adresnosti dávok v praxi. Dáta výslovne hovoria o objeme 1,1 miliardy eur, ktorý štát ročne poskytuje 30 % slovenských rodín s najvyššími príjmami. Pre porovnanie, na 30 % domácností s najnižšími príjmami mieri suma približne 1,4 miliardy eur. Z týchto údajov jasne vyplýva, že nemalá časť sociálnych dávok putuje do ekonomicky stabilnejších domácností, kde pomoc nie je až tak potrebná.
Zaujímavou výnimkou z hľadiska neefektívnej distribúcie je trinásty dôchodok. Tento dodatočný sociálny príspevok neprináša primárne pomoc nízkopríjmovým dôchodcom, ale rovnomerne podporuje príjemcov stredných aj vyšších dôchodkov, bez ohľadu na ich reálnu potrebu dodatočnej podpory. Taká rovnomernosť v rozdeľovaní pomoci podľa RRZ nepodporuje deklarovanú spravodlivosť a finančnú efektivitu v rámci sociálneho systému.
Zmena nemusí byť radikálna, ale je nutná
RRZ v správe uvádza, že zmena systému prerozdeľovania dávok nemusí nevyhnutne znamenať dramatické škrty naprieč celým sociálnym sektorom. Cieľom je skôr prehodnotenie a úprava aktuálneho spôsobu prideľovania dávok, ktoré by už nezodpovedali plošnému charakteru, ale skutočným potrebám zraniteľných skupín.
Takýto krok nielenže zefektívni verejné výdavky, ale zároveň umožní nasmerovať viac financií k rodinám a seniorom, ktorí reálnu podporu potrebujú najviac. RRZ verí, že postupnými a premyslenými krokmi za jasne stanovených kritérií sa podarí dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi spravodlivosťou poskytovaných dávok a nevyhnutnou potrebou štátu konsolidovať svoje verejné financie.
