Finančná situácia Slovákov je aktuálnou témou, ktorá sa zvykne interpretovať rôzne. Zatiaľ čo priemerný stav účtov obyvateľov Slovenska podľa bankových údajov sa pohybuje medzi 5 000 až 7 000 eurami, bližší pohľad ukazuje, že tento údaj nekorešponduje s realitou väčšiny ľudí. Dôvodom je fakt, že relatívne malá skupina veľmi bohatých jednotlivcov významne zvyšuje celkový priemer. Reálnejší obraz ponúka mediánová hodnota, ktorá sa pohybuje výrazne nižšie. Navyše, najmajetnejšie jedno percento obyvateľstva Slovenska vlastní približne štvrtinu až tretinu celkového bohatstva krajiny.
Nehnuteľnosti ako základ bohatstva
Prevažná časť slovenských domácností ukladá svoju finančnú stabilitu do nehnuteľností. Vlastníctvo bytu či domu tvorí u väčšiny rodín až 80 až 90 percent ich celkového majetku. Naopak, iba malá časť, často len 10 až 20 percent hodnoty, ostáva vo forme hotovosti, bankových úspor a rôznych investičných nástrojov. Vlastníctvo nehnuteľnosti pritom Slováci vnímajú nielen ako riešenie bývania, ale aj ako efektívny spôsob ochrany majetku pred infláciou a stabilný potenciálny zdroj pasívnych príjmov prostredníctvom prenájmov.
Zmena v správaní sa slovenských sporiteľov bola v posledných rokoch viditeľná najmä v oblasti investícií. Aj keď slovenské domácnosti historicky preferovali konzervatívne bankové produkty ako termínované vklady, rastie záujem o modernejšie investičné riešenia. Významnú úlohu pritom zohráva dostupnosť online investičných platforiem a jednoduchý prístup k ETF fondom. Napriek tomuto vývoju pravidelné investovanie realizuje stále len menšia časť obyvateľstva a väčšina ľudí zostáva opatrná, pokiaľ ide o riziko väčších investícií.
Bohatstvo ako pocit slobody, nie veľkosť účtu
Podľa názoru financií a ekonómov nemá bohatstvo vždy priamu väzbu na konkrétnu sumu uloženú na bankovom účte. Mnohí odborníci totiž definujú bohatstvo skôr ako stav finančnej stability a pocit slobody, ktorý prichádza so zodpovedným hospodárením. Ten spočíva predovšetkým v schopnosti pokryť všetky bežné výdavky bez stresu, disponovať dostatočne veľkou pohotovostnou rezervou vo výške tri až šesť mesačných platov a dlhodobo vlastniť aktíva, ktoré rastú na hodnote. V samotnej praxi teda nemusí byť bohatý ten, kto vlastní luxusné automobily či nehnuteľnosti, ale ten, kto je finančne nezávislý a môže sa slobodne venovať svojim záujmom.
Vplyv výrazného rastu inflácie na peňaženky Slovákov
Významnou prekážkou, ktorá Slovákov odrádza od tvorby úspor či investovania, je pokračujúci rast inflácie v krajine. Len za posledný máj dosiahla inflácia úroveň 4,1 percenta, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od decembra 2023. Spotrebiteľské ceny pritom medzimesačne vzrástli o 0,5 percenta, po apríli druhý najvyšší nárast v tomto roku. Citeľne drahšie sú napríklad služby v reštauráciách a hoteloch, ktoré medziročne vzrástli o 8,8 percenta, pričom ceny stravovania poskočili o viac než 9 percent. Ešte výraznejšie sa zdvihli poplatky za kadernícke služby (o 10,6 percenta) či poistenie (15 percent). Rekreácia a kultúra narástli o približne 5 percent najmä v dôsledku drahších dovolenkových pobytov.
Tlak na rodinné rozpočty zvyšuje aj zdražovanie potravín a nápojov. Len za máj dosiahol medziročný nárast cien potravín a nealkoholických nápojov úroveň 3,9 percenta. Alarmujúci rast bol zaznamenaný najmä pri olejoch a tukoch, ktoré medziročne zdraželi až o 21,7 percenta. Ovocie sa tiež výrazne predražilo, konkrétne až o 11 percent. Aj keď niektoré položky, ako mäso a zelenina, mierne zlacneli, naopak ceny nealkoholických nápojov dramaticky stúpli – priemerne až o 17,1 percenta. Káva, čaj či kakao medziročne zdraželi o 16,6 percenta, čo významne zaťažilo peňaženky bežných domácností.
Pre bežnú slovenskú domácnosť tak tento vývoj znamená, že šetrenie a tvorba úspor sú stále náročnejšie. Aj malá rezerva vo výške niekoľkých stoviek eur sa často stáva nedosiahnuteľnou. Dôvodom pritom nie sú iba nízke platy, ale aj vyššie životné náklady a makroekonomické faktory mimo kontroly jednotlivca. Je zrejmé, že budovanie finančnej stability a skutočné bohatstvo zostanú výzvou, ktorej význam ešte narastie, pokiaľ inflácia a rast životných nákladov nepoľavia.
