Inflácia na Slovensku prekročila v máji hranicu 4 percent, dosiahla medziročnú úroveň 4,1 percenta, najvyššiu od decembra 2023. Oproti aprílu boli ceny vyššie o 0,5 percenta, čo je druhý najvyšší mesačný nárast v tomto roku. Táto situácia naznačuje, že zdražovanie sa naďalej zintenzívňuje a predstavuje rastúcu záťaž pre slovenských spotrebiteľov.
Vzdelávanie a služby patria medzi najviac zdražené segmenty
Podľa oficiálnych údajov publikovaných Štatistickým úradom SR zaznamenali v máji ceny medziročný nárast vo všetkých dvanástich sledovaných oblastiach. Najvýraznejší skok nastal v oblasti vzdelávania, kde ceny vzrástli o 10,2 percenta. Vysoké cenové zvýšenie bolo zaznamenané aj v sektore reštaurácií a hotelov, a to až o 8,8 percenta. Hlavnou príčinou bol rast cien za stravovacie služby, ktorý prevýšil úroveň 9 percent.
Značne zdraželi aj iné tovary a služby, ich cena stúpla o 6,5 percenta. Medzi najviac postihnuté segmenty patria kadernícke služby s rastom cien na úrovni 10,6 percenta a najmä poistenie, ktorého cena poskočila až o 15 percent. Tieto rastúce náklady, spolu s piatimi percentami zdraženia v kategórii rekreácia a kultúra, kde hlavným ťahúňom boli hlavne dovolenkové zájazdy, výrazne oťažili rodinné rozpočty Slovákov.
Potraviny zažili výrazné zdraženie, situácia v doprave sa mení
Vysoké tempo zdražovania neeviduje iba oblasť služieb a vzdelávania, ale aj potraviny a nealkoholické nápoje. V tejto kategórii bol zaznamenaný medziročný nárast o 3,9 percenta, teda rekordne vysoká úroveň v tomto roku. Najviac zdraželi oleje a tuky, ich ceny vzrástli o 21,7 percenta. Významné zvýšenie cien postihlo zároveň aj ovocie, keď bolo medziročne drahšie o 11 percent.
Niektoré základné produkty však zákazníkov potešili miernym zlacňovaním. Mäso zaznamenalo pokles cien o dve percentá a ceny zeleniny klesli o 1,2 percenta. Tento mierny pokles však nedokázal zmierniť vysoký rast cien nealkoholických nápojov vo výške až 17,1 percenta. Minerálne vody a sladené nápoje zdraželi o 17,6 percenta, zatiaľ čo cena kávy, čaju a kakaa vzrástla o 16,6 percenta.
Zaujímavým trendom bol vývoj v sektore dopravy. Hoci ceny pohonných hmôt zostali medziročne nižšie približne o 8 percent, tento pokles cien bol čiastočne vymazaný prudkým zvýšením cien dopravných služieb. Ceny cestnej prepravy osôb vzrástli až o 20 percent, železničná doprava zdražela približne o 12 percent. Celkovo tak doprava zaznamenala iba mierny medziročný nárast o 0,1 percent. Naproti tomu ceny dopravy na mesačnej báze dokonca klesli o 1,2 percenta vďaka zlacneli pohonné látky na čerpacích staniciach.
Hrozí tlak zo zahraničia, automobilový priemysel je v ohrození
Okrem domácich faktorov vznikajú dodatočné tlaky na rast inflácie aj zo zahraničia. Veľkú hrozbu predstavujú najmä americké clá na dovoz ocele, ktoré boli nedávno zvýšené na dvojnásobok. Tento krok má potenciál zásadne zhoršiť ekonomickú situáciu viacerých európskych krajín vrátane Slovenska. Oceľársky priemysel je dôležitým producentom a dodávateľom základných surovín pre automobilový priemysel, ktorý je kľúčovým odvetvím slovenskej ekonomiky.
Slovensko ako krajina vyprodukuje v prepočte na obyvateľa jeden z najvyšších objemov automobilov na svete. Väčšina automobilov a komponentov, ktoré sú vyrábané na slovenskom trhu, využíva práve kvalitnú európsku oceľ. Strata lukratívneho amerického trhu by mohla spôsobiť výrazný útlm alebo dokonca kolaps oceliarskej výroby v Európe. To by následne malo rozsiahle negatívne dopady na mnoho priemyselných oblastí vrátane výroby áut.
Experti zároveň varujú pred rizikom, že nadbytočná európska oceľ bez odbytu môže spôsobiť výrazné cenové výkyvy a destabilizovať európsky trh. Buď pôjde o dramatický pokles cien vzhľadom na nadmernú ponuku, alebo naopak o zdražovanie v prípade obmedzenia výrobných kapacít a zvýšených nákladov produkcie.
Slovenská ekonomika sa tak ocitla v mimoriadne náročnej situácii. Ak sa naplnia scenáre odborníkov, mohlo by dôjsť k zhoršeniu už aj tak napätej ekonomickej situácie v krajine. Riešenie nových problémov spojených s domácimi a zahraničnými faktormi inflácie bude preto kľúčovou úlohou vládnych inštitúcií a hospodárskych subjektov v najbližšom období.
