Nedostatok zemného plynu na Slovensku sa opäť stáva predmetom zvýšenej pozornosti. Situácia sa zintenzívnila od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá zastavila dodávky tejto kritickej komodity z Ruska a vyvolala neistotu ohľadom dostupnosti energie pre nadchádzajúce obdobie. Štátny podnik SPP však verejnosť uisťuje, že v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne nehrozí nedostatok plynu.
Stav zásobníkov vyvolal obavy, SPP reaguje zrýchleným napĺňaním
Začiatkom tohto roka sa mnohí analytici alarmovali nízkou úrovňou slovenských podzemných zásobníkov plynu. Koncom mája bolo zásobníkových kapacít Slovenska naplnených iba na 38 %; uskladnených bolo približne 13,4 TWh plynu z celkových vyše 35 TWh kapacity, ktorá zodpovedá asi trom štvrtinám ročnej priemernej spotreby v krajine (približne 48 TWh). Takto nízke stavy Slovensko naposledy evidovalo počas pandémie v roku 2021, no rekordne kritická situácia nastala v roku 2022 bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine.
V reakcii na potenciálne riziko vláda stanovila štátnemu podniku SPP jasné povinnosti: do 1. novembra 2025 má byť zabezpečená minimálne 17,754 TWh plynu. SPP už potvrdil pripravenosť splniť túto úlohu a plánuje dokonca naplniť svoje zásobníky na 100 % ich kapacity do konca tohtoročného októbra. Intenzívne vtláčanie plynu do zásobníkov prebieha aktuálne vo zvýšenom tempe prostredníctvom alternatívnych dodávateľských trás z Rakúska, Česka a Maďarska, pričom podnik využíva aj flexibilné swapové obchodné operácie bez nutnosti fyzického presunu plynu.
Európska stratégia a nové obchodné partnerstvá ako podpora stabilných dodávok
Stabilitu dodávok plynu na Slovensku podporujú silné obchodné kontrakty, ktoré podnik SPP uzavrel s mnohými svetovými spoločnosťami vrátane ExxonMobil, Shell, BP, ENI a RWE. Tieto medzinárodné dohody poskytujú nielen flexibilitu v objednávaní množstva plynu, ale aj v dĺžke platnosti zmlúv, vďaka čomu dokáže krajina zvládať aj prípadné výpadky tradičných trás.
Povinnosť maximálneho napĺňania zásobníkov však nevyplýva iba zo slovenských predpisov; ide zároveň o súčasť legislatívy Európskej únie, ktorá pôvodne požadovala, aby členské štáty naplnili svoje zásobníky plynu do novembra 2025 najmenej na 90 percent ich kapacity. Nedávno Európsky parlament tento cieľ mierne upravil na 83 %, aby dal členským štátom potrebnú flexibilitu v časoch trhových výkyvov. Pre Slovensko aj tento miernejší limit znamená potrebu výrazného zvýšenia importu – podľa analytikov približne trojnásobok objemu oproti predchádzajúcemu roku.
Domácnosti by výpadky zásobovania zasiahli najciteľnejšie, ceny energije rastú
Závislosť Slovenska od zemného plynu je stále veľmi vysoká. Až 68 % domácností plne využíva zemný plyn na varenie a vykurovanie svojich obydlí. Navyše, len za posledný rok vzrástla spotreba plynu v krajine o viac ako 11 %, čo kladie ešte vyšší tlak na rýchlejšie doplnenie strategických zásob. Prípadný nedostatok by preto mohol predstavovať vážnu situáciu práve pre slovenské domácnosti.
Situáciu však do istej miery zlepšuje aktuálne priaznivá cenová úroveň plynu na európskych trhoch, ktorá sa v druhej polovici mája pohybovala na úrovni približne 37 eur za MWh. Tá síce predstavuje nepatrný nárast oproti aprílovému cenníku na úrovni 32 eur, no stále podstatne zaostáva za maximálnou hodnotou 240 eur za MWh zaznamenanou v čase najhlbšej energetickej krízy v lete 2022. Odborníci predpokladajú, že relatívne nízke ceny počas leta umožnia SPP efektívnejšie doplniť zásoby.
K dispozícii Slovensko na skladovanie plynu využíva predovšetkým rozsiahle podzemné zásobníky v Lábe na Záhorí, prevádzkované spoločnosťou Nafta s kapacitou cez 28 TWh, ako aj menší zásobník Pazogas s ďalšími 7 TWh. Navyše Slovensko uchováva aj havarijnú rezervnú zásobu vo výške približne 6 TWh v susedných Čechách v lokalite Dolné Bojanovice, pričom tieto rezervy sú k dispozícii výhradne pre mimoriadne okolnosti.
Dôležité je poznamenať, že nie celá skladovaná kapacita patrí slovenským spoločnostiam – v roku 2023 bolo viac ako polovica zásob dostupných na Slovensku prenajatá zahraničnými firmami.
Napriek momentálnej stabilizácii sa Slovensko neustále pripravuje na scenár možného nedostatku. Domáce inštitúcie sa sústreďujú nielen na zabezpečenie dostupných skladovacích kapacít, ale predovšetkým na ochranu obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami rastúcich cien energií. V blízkom období čaká domácnosti výrazný nárast energetických faktúr, keďže vláda avizovala ukončenie doposiaľ poskytovaných plošných dotácií, ktoré doposiaľ tlmili cenový rast pre väčšinu obyvateľstva.
