Vláda SR získala potrebnú väčšinu v parlamente na presadenie kontroverznej ústavnej novely. Predseda Slovenskej národnej strany (SNS), Andrej Danko, potvrdil, že v piatok podpísal kompromisnú dohodu medzi koalíciou a opozičným Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). Táto dohoda zabezpečí minimálnych 90 hlasov potrebných na schválenie novely ústavy, o ktorej má parlament definitívne hlasovať v pondelok, 16. júna.
Kompromisné riešenie prinieslo úspech pri rokovaniach
Dohoda medzi koalíciou a niektorými opozičnými poslancami sa zrodila po intenzívnych politických rokovaniach. KDH spolu s konzervatívnymi poslancami Richardom Vašečkom a Annou Záborskou už pred časom avizovali, že novele vyjadria podporu, ale len pri dodržaní konkrétnych podmienok. Danko potvrdil, že nový kompromis tieto požiadavky spĺňa, preto SNS túto podobu ústavnej zmeny v pondelok podporí.
Naopak, vláda zatiaľ nenachádza jednotu v otázke zmien volebného systému. SNS oznámila, že nepodporí snahu strany Hlas-SD vypustiť z ústavy zmienku o Slovensku ako jednom volebnom obvode. Pri tejto téme preto zostáva vnútrokoaličná dohoda otázna.
Legislatívna úprava otvára diskusiu o európskej integrácii
Najväčšia pozornosť sa však upiera na samotné sporné body schvaľovanej novely. Tá v prvom rade zavádza definíciu binárneho pohlavia—muža a ženy—do textu Ústavy SR. Ďalej ukotvuje princíp rovnosti mužov a žien v odmeňovaní aj právo rodičov rozhodovať o účasti svojich detí na vzdelávacích aktivitách, ktoré presahujú rámec oficiálneho školského programu. Cieľom týchto opatrení je podľa vlády posilniť hodnotovú a kultúrno-etickú suverenitu krajiny.
Mimovládne organizácie a viacerí právni odborníci však varujú, že tieto opatrenia sú len prostriedkom na odvrátenie pozornosti od vážnejších zmien. Najkontroverznejšie z nich je ustanovenie, ktoré Ústavu SR explicitne nadradzuje právu Európskej únie. Takáto legislatívna konštrukcia by podľa nich umožnila selektívne nerešpektovať rozhodnutia európskych orgánov kedykoľvek by sa to vládnej reprezentácii politicky hodilo, čo by mohlo viesť k faktickému odklonu Slovenska od európskeho integračného projektu a bližšiemu prikloneniu ku krajinám ako Rusko.
Riziká pre vzdelanie a občianske slobody
V odborných kruhoch však rezonujú najmä obavy zo zásahu do vzdelávacieho systému. Podľa pripravovaného znenia novely ústavy budú musieť byť všetky témy školského vyučovania interpretované v súlade s ústavnými ustanoveniami. Takto formulovaná požiadavka podstatne zvýši možnosti štátu zasahovať a mierne upravovať obsah učiva vo všetkých typoch škôl.
Praktickým dôsledkom je aj novovzniknutá povinnosť škôl získavať explicitný rodičovský súhlas na všetky vyučovacie aktivity mimo oficiálne osnovy. Mimovládne organizácie varujú, že takéto opatrenie môže v skutočnosti potlačiť dostupnosť tém ako sexuálna výchova, duševné zdravie, klimatická kríza či kritické myslenie. Obsah vyučovania by sa tak mohol výrazne zúžiť a školy by do značnej miery prevzali úlohu ideologického kontrolného mechanizmu na úkor otvorenosti a plurality názorov.
Občianske združenia upozorňujú aj na ďalší závažný aspekt—prípadnú stigmatizáciu a právne zneistenie LGBTI+ komunity, ktorej právne postavenie by sa zavedením definície binárneho pohlavia stalo neistým. Organizácie poukazujú na to, že dlhodobé dôsledky pre týchto ľudí môžu byť nepríjemné až kritické, keďže už dnes čelia mnohým sociálnym vylúčeniam a úzkostným stavom, ktoré sa môžu touto legislatívnou zmenou len zhoršiť.
Slovensko teda stojí na prahu potenciálne zásadnej zmeny v ústavnej legislatíve, ktorej následky môžu mať dlhodobý vplyv na vnútropolitické usporiadanie, vzťahy s európskymi partnermi a celkové spoločenské prostredie v krajine. Výsledné hlasovanie parlamentu, naplánované už na pondelok 16. júna, ukáže, či ohlasovaný kompromis a deklarovaná väčšina budú skutočne pevné.