Slovenská vláda sa v najbližších rokoch bude musieť vyrovnať s potrebou nájsť v štátnom rozpočte takmer 5 miliárd eur. Zdroje na možné úspory pritom začala intenzívne skúmať aj v oblasti sociálnych dávok. Diskusia o prehodnotení plošných príspevkov naberá na intenzite, pričom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyzýva vládu, aby dávky nastavila cielenejšie. Ministerstvo práce však varuje, že adresnosť môže byť náročnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Adresnosť dávok má vysoký potenciál úspor
RRZ upozorňuje, že existujúci systém sociálnych dávok je len minimálne diferencovaný podľa skutočných príjmov domácností. V praxi tak plošné opatrenia štát stoja miliardy eur ročne, z čoho viac ako miliarda eur smeruje rovnako k nízkopríjmovým, ale aj k stredne a vysokopríjmovým rodinám. Jedným z príkladov je daňový bonus na dieťa, kde rodiny zvyčajne maximalizujú čerpanie prostredníctvom prenosu bonusu na rodiča s nižším príjmom, bez ohľadu na celkové finančné možnosti domácnosti.
Analytici RRZ zdôrazňujú, že presnejšie zacielenie dávok by mohlo priniesť štátu stovky miliónov eur úspor. Táto adresnosť by mala byť založená na postupnom znižovaní poskytovanej podpory podľa príjmu alebo majetku, čo by eliminovalo prudké poklesy príjmov niektorých domácností. Súhlasí aj prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník, ktorý odporúča zamerať pozornosť napríklad na počet detí v rodine či vlastníctvo nehnuteľností. Zároveň varuje, že dôsledky starnutia populácie tlačia na udržateľnosť celého sociálneho systému, takže zmeny v jeho nastavení sú prakticky nevyhnutné.
Trinásty dôchodok ako finančná záťaž štátu
Jednou zo sociálnych dávok, ktorej aktuálne nastavenie najviac kritizujú odborníci, je trinásty dôchodok. Tento rok jeho výška dosahuje 667 eur na osobu a rovnakú sumu dostane každý dôchodca bez ohľadu na výšku svojej pravidelnej mesačnej penzie či dodatočný príjem zo zamestnania. Podľa analýzy RRZ pritom seniorská populácia ako celok nepatrí medzi skupiny najviac ohrozené chudobou.
Plošné vyplácanie trinástych dôchodkov vytvára značný tlak na verejné financie, keďže ide o pravidelnú ročnú položku, ktorej objem nie je možné flexibilne prispôsobovať aktuálnej ekonomickej situácii. Odborníci upozorňujú, že ak by vláda zaviedla systém, ktorý by zohľadňoval reálnu potrebu finančnej podpory dôchodcov na základe ich príjmovej či majetkovej situácie, mohlo by sa dosiahnuť výrazné zvýšenie efektivity verejných výdavkov. To znamená, že finančná pomoc by smerovala presnejšie tam, kde je skutočne potrebná, a investované prostriedky by mali lepší sociálny vplyv.
Stanoviť hranicu chudoby je veľkou výzvou
Napriek odborným odporúčaniam je vládna reakcia na návrh adresného vyplácania dávok zdržanlivá. Minister práce Erik Tomáš pripomína, že zavedenie takéhoto systému je technicky veľmi náročné. Dôvodom sú práve výzvy spojené so stanovením jasnej príjmovej či majetkovej hranice, podľa ktorej by sa jednotlivé domácnosti dali jednoznačne rozdeliť na chudobné a bohaté.
Táto otázka pritom nie je iba teoretická. Dostupné štatistiky už teraz jasne ukazujú, že príjmovou chudobou je ohrozených viac slovenských domácností, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Dôsledkom súčasného plošného systému je, že mnohí Slováci s nadpriemerným príjmom či majetkom čerpajú sociálnu podporu rovnakou mierou ako rodiny v nízkopríjmovej skupine. Experti preto opakovane vyzývajú štátne orgány, aby na základe dát a odborných odporúčaní určili jasné parametre na spravodlivé prerozdeľovanie zdrojov.
V prípade, že by vláda pristúpila na precíznejšiu diferenciáciu sociálnych dávok, nielen že by sa mohla efektívne znížiť diera v štátnom rozpočte, ale zároveň by sociálna pomoc bola skutočne účinná pri riešení reálnej chudoby.