Domácnosti na Slovensku aktuálne riešia neistotu ohľadom cien plynu v nasledujúcich rokoch. Dôvodom je zámer vlády ukončiť od budúceho roka plošné dotácie na energie. Podľa premiéra Roberta Fica však neexistuje dôvod na paniku, pretože vláda údajne pracuje na nových mechanizmoch podpory. Zároveň ale varoval aj pred plánmi Európskej komisie, ktoré vraj môžu viesť k prudkému zdraženiu plynu v ďalších obdobiach.
Kompenzácie budú pokračovať, no adresnejšie
Fico verejnosť upokojuje vyhlásením, že vláda aktívne zabezpečuje opatrenia, ktoré zabránia prudkému zdraženiu energií v roku 2026. Kým pri cenách elektrickej energie kabinet počíta s dohodou uzavretou medzi štátom a Slovenskými elektrárňami, v prípade plynu pôjde o náročnejšie riešenie. Namiesto súčasných plošných dotácií vláda plánuje zaviesť pomoc adresnejšiu a cielenejšiu, ktorej nastavením je poverená ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Realizácia novej formy pomoci by podľa vlády mala byť čo najjednoduchšia; občania sa tak pravdepodobne nebudú musieť dostavovať na žiadne úrady ani vyplňovať papiere. Pomoc sa podľa aktuálnych plánov poskytne na základe dát, ktoré už štát o domácnostiach má. Premiér Fico poukazuje na to, že len málo slovenských rodín má čistý mesačný príjem presahujúci dve až tri tisícky eur, takže novú pomoc bude potrebovať drvivá väčšina slovenských domácností. Vláda sa tým prakticky vzdá striktnejšej selekcie medzi chudobnejšími a bohatšími domácnosťami.
Brusel chce zastaviť ruský plyn, hrozia vysoké nárasty cien
Problém, pred ktorým Fico výslovne varuje, sa týka dlhodobých zámerov Európskej komisie. Tá plánuje už od roku 2028 úplne zastaviť dovoz ruského plynu do Európy. Podľa premiéra by práve tento krok mohol mať pre slovenských odberateľov dramatické dôsledky. Z dôvodu odklonu od toku ruského plynu cez plynovod Turkstream by totiž Slovensko muselo nakupovať plyn z alternatívnych, no výrazne drahších zdrojov.
Podľa Ficových odhadov by zastavenie dodávok ruského plynu malo za následok zvýšenie cien plynu pre slovenské domácnosti o 30 až 50 percent. Okrem toho premiér upozorňuje aj na riziko nedostatku samotnej suroviny a na možné komplikácie pre plynové hospodárstvo krajiny.
Európska únia, ktorá trvá na tomto návrhu, argumentuje potrebou jednotnej energetickej politiky. Komisia jasne odkázala aj na fakt, že krajiny, ktoré sa už predtým rozhodli ukončiť dovoz energií z Ruska, sa s nepriaznivými dôsledkami popasovali tiež bez dodatočných kompenzácií. Z dlhodobého hľadiska má byť podľa Bruselu odstavenie ruského plynu otázkou spoločnej energetickej bezpečnosti.
Zmluva s Gazpromom: Slovensku hrozí žaloba
Ďalším závažným faktorom je zmluvný záväzok Slovenska voči ruskému gigantu Gazprom, ktorý je platný až do roku 2035. Ak vláda v dôsledku direktívy Únie prestane odoberať plyn k januáru 2028, mohla by krajina čeliť rozsiahlej arbitráži. Potenciálna žaloba zo strany Gazpromu by podľa Ficových slov mohla stáť Slovensko 16 až 20 miliárd eur. Slovensko doteraz nedostalo garancie zo strany EÚ, že Brusel túto náhradu škôd prevezme na svoje plecia.
Európska komisia cez eurokomisára pre energetiku Dana Jorgensena naznačila, že žiadne kompenzácie zo strany Únie nebudú. Podľa EK existujú právne analýzy, ktoré by umožnili krajinám ako Slovensko vyhnúť sa zodpovednosti za predčasné ukončenie zmluvy. Podľa argumentácie Bruselu by išlo o formu „vyššej moci“, ktorá v EÚ platí ako legitímny dôvod, prečo neoprávňovať oprávnenosť arbitrážnych sporov.
Slovenský premiér tento právny pohľad označil za nezodpovedný a uložil slovenským diplomatom pri EÚ, aby dôrazne žiadali ďalšie analýzy a odklad plánovaného rozhodovania. Slovensko spolu s Maďarskom zatiaľ blokujú jednotný európsky postup k definitívnemu stopnutiu nákupov energií od Ruska. Kľúčové zasadnutie európskych ministrov energetiky zatiaľ vážnejší posun neprinieslo.
Problém cien plynu na Slovensku tak dôsledkom európskych plánov naberá na vážnosti. Vláda síce sľubuje domácnostiam riešenia na zmiernenie budúcich nákladov, ale rast cien a riziká arbitráží predstavujú podľa premiéra obrovské riziko, ktorého riešenie zostáva nejasné.
Do debaty sa tak dostáva otázka samotnej cenovej výhodnosti ruského plynu. Premiér zdôrazňuje jeho dostupné ceny, odborníci však upozorňujú, že nižšie ceny pre koncového odberateľa poskytujú predovšetkým výrazné štátne dotácie, ktoré dlhodobo zaťažujú štátny rozpočet. O tom, či je teda plyn z Ruska naozaj natoľko ekonomicky výhodný, sa robia hlbšie analýzy v samostatnej diskusii, pričom je jasné, že Slovensko musí nájsť alternatívne riešenia čo najskôr, ak chce zabezpečiť energetickú bezpečnosť domácností aj štátneho rozpočtu.
