Slovensko musí transformovať svoju ekonomiku smerom k čistým technológiám a opustiť znevýhodňujúcu politiku podpory plynu, uvádza Európska komisia vo svojej aktuálnej Správe o krajine 2025. Výroba batérií, solárnych panelov, veterných turbín a tepelných čerpadiel sa označuje ako perspektívna cesta k diverzifikácii hospodárstva, ktoré je stále silne závislé na automobilovom priemysle.
V raste dominuje výroba tepelných čerpadiel, chýbajú ostatné čisté technológie
Európska únia vo svojej analýze poukázala na výrazný pokrok Slovenska v odvetví tepelných čerpadiel. Vďaka prijatiu viacerých investorov tu v posledných rokoch vznikli nové výrobné kapacity, ktoré už ročne prekročili miliónovú hranicu v počte vyrobených jednotiek. Slovensko sa týmto spôsobom zaradilo medzi výrazných európskych hráčov tohto segmentu. Aktuálne sa sektor výroby tepelných čerpadiel stal významným zamestnávateľom, keď priamo vo výrobe čerpadiel pôsobí približne 15 000 zamestnancov. Súčasťou miestnych výrobných závodov sú aj vlastné vývojové a inovačné centrá.
Európska komisia napriek týmto pozitívam hovorí o nedostatočnom rozvoji výrobných kapacít iných dôležitých technológií potrebných na dosiahnutie klimatických cieľov v rámci EÚ. Slovensko momentálne produkuje menej ako 1 % európskych solárnych panelov a iba asi 2 % batériových riešení. Z pohľadu Komisie je nevyhnutné, aby krajina urýchlene zvýšila svoj podiel na trhu a podporila rozmach aj v ďalších segmentoch čistých technológií, a tým využila príležitosti v súvislosti s európskym záväzkom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Nevhodná daňová politika a regulácia cien energií obmedzujú elektrifikáciu
Daňová a regulačná politika Slovenska je podľa Európskej komisie jednou z hlavných bariér, ktorá spomaľuje širšie využívanie elektrifikácie najmä v sektore vykurovania. Dátové analýzy Komisie ukazujú, že v roku 2023 bola elektrina na slovenskom trhu v porovnaní so zemným plynom až 3,4-krát drahšia, čo trh výrazne deformuje. Cenový nepomer preto býva hlavným dôvodom, pre ktorý slovenské domácnosti aj podniky zostávajú pri lacnejšom plynovom vykurovaní namiesto ekologickejších tepelných čerpadiel alebo elektrických riešení.
Zároveň Európska komisia uvádza, že Slovensko dlhodobo praktizuje politiku nízkeho alebo nulového zdaňovania zemného plynu a uhlia, čo má negatívne následky na širšie prechody k ekologickejším alternatívam. Regulované ceny energií a neistá legislatíva navyše patria k výrazným prekážkam, pre ktoré zahraniční investori vnímajú Slovensko ako menej stabilné podnikateľské prostredie. Komisia preto odporúča reformy, ktoré obnovia férovú hospodársku súťaž medzi rôznymi energetickými zdrojmi.
Nedostatočné financovanie vedy a inovácií spomaľuje obrat k modernej ekonomike
Dôležitou pripomienkou z Bruselu je aj mimoriadne nízka výška slovenských investícií do výskumu a inovácií. Výdavky Slovenska na výskum v roku 2022 boli pod hranicou jedného percenta HDP, čo je menej ako polovica európskeho priemeru, ktorý predstavuje 2,2 % HDP. Táto realita brzdí schopnosť krajiny presadiť sa v technologicky náročných oblastiach ako sú batériové technológie či solárne panely. Podľa analýz Komisie je spolupráca medzi akademickou sférou, startupmi a podnikateľským sektorom na Slovensku stále len v počiatočných štádiách.
Európska komisia odporúča urýchlené prijatie cielenej stratégie podpory inovácií, a najmä transparentnejšie prideľovanie dotácií a finančných stimulov zameraných práve na rozvoj výroby a vývoj čistých technológií. Aj keď vláda v marci 2024 vydala nové pravidlá štátnej pomoci umožňujúce väčšiu podporu pre odvetvia obnoviteľných technológií a batériových úložísk od marca 2025, Komisia varuje, že samotná legislatíva nestačí. Nevyhnutné sú pravidelné vyhodnocovanie efektivity poskytnutej podpory a lepšia komunikácia medzi expertmi, úradmi a súkromným sektorom.
Zväčšením podielu čistých technológií v národnom hospodárstve by Slovensko mohlo výrazne znížiť svoju súčasnú závislosť od automobilového sektora. V rokoch 2023 a 2024 totiž štátna investičná pomoc smerovala takmer výlučne automobilkám (84 %, resp. 96 % všetkých investícií). Diverzifikácia ekonomiky smerom k čistejším technológiám by tak priniesla hospodársku stabilitu a dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny. Naplnenie tohto cieľa je však možné len za predpokladu systémových zmien a výrazne lepších ekonomických podmienok, ktoré prilákajú potrebné investície.
