Priemerný starobný dôchodok na Slovensku prekročil po prvýkrát hranicu 700 eur mesačne. Podľa aktuálnych údajov Sociálnej poisťovne ku koncu apríla predstavuje priemerná mesačná penzia výšku približne 701 eur, čo je nový historický rekord. Ešte v apríli minulého roka bola táto suma necelých 675 eur. Dôchodcovia si tak medziročne finančne prilepšili približne o 26 eur, čo predstavuje asi 4-percentný nárast.
Za rastom dôchodkov je každoročná valorizácia
Hlavným motorom rastúcej hodnoty penzií bola jarno-januárová valorizácia starobných dôchodkov. V januári tohto roka sa dôchodky navýšili o 2,1 percenta, a to v súlade s dôchodcovskou infláciou nameranou počas prvých deviatich mesiacov minulého roka. Aj keď sa môže zdať súčasný rastný trend pozitívny, nie je najvyšší v histórii. Napríklad v roku 2024 penzie vzrástli rekordne o celých 14,5 percenta.
Na druhej strane, dôvodom tejto výraznejšej valorizácie spred dvoch rokov bolo mimoriadne prudké zdražovanie tovarov a služieb. Predovšetkým ceny potravín, energií a bývania, teda položieb najviac zasahujúcich do životného štandardu starších ľudí, značne stúpli. Tým sa aj napriek razantnejšiemu navýšeniu dôchodkov vo výsledku kúpna sila seniorov zásadnejšie nezlepšila.
Trinásty dôchodok zostáva, no má aj problematickú stránku
Okrem pravidelných mesačných dôchodkov dostanú slovenskí seniori aj tento rok takzvaný trinásty dôchodok. Ide o plošné opatrenie štátu, ktoré má zabezpečiť lepšie finančné podmienky seniorom práve v období konca roka, ktoré býva obdobím zvýšených výdavkov. Avšak práve táto plošnosť predstavuje významné rozpočtové riziko a je predmetom odbornej kritiky.
Trinásty dôchodok je totiž poskytovaný všetkým bez rozdielu – nehľadiac na to, či ide o seniorov vo finančne zložitej situácii alebo o penzistov s vysokými príjmami. To znamená, že značná časť verejných financií putuje aj k ľuďom, ktorí túto formu podpory nevyhnutne nepotrebujú. Takéto rozdelenie zdrojov výrazne oslabuje efektivitu sociálnej pomoci a predstavuje pre štátny rozpočet vysokú finančnú záťaž. Podľa odborných pohľadov by oveľa efektívnejšie bolo rozdeliť tieto dávky selektívne podľa reálnej potreby jednotlivých seniorov.
Sú seniori stále tou najzraniteľnejšou skupinou?
Hoci dôchodcovia sú tradične považovaní za jednu z najviac ohrozených skupín, ich priemerné príjmy vykazujú výšku výrazne nad hranicou oficiálnej príjmovej chudoby. Tá bola vlani stanovená na úroveň 509 eur mesačne, zatiaľ čo v tom istom období dosahoval priemerný dôchodok 683,10 eura. Z dát teda jasne vyplýva, že finančná situácia väčšiny slovenských seniorov zďaleka nie je kritická.
Realita ukazuje, že oveľa viac ohrozenými skupinami sú domácnosti s nezaopatrenými deťmi, osobitne neúplné rodiny, kde je situácia najhoršia. Pravdepodobnosť ich upadnutia do chudoby činí až 38 percent. Podobne negatívne vychádzajú aj rodiny s viacerými deťmi, kde je identifikovaná približne tretina týchto domácností ako ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením. Celkovo sa v takto rizikovej skupine nachádza až do 980-tisíc Slovákov – približne šestina celej populácie, zatiaľ čo pre dôchodcov je tento podiel nižší, okolo 13,1 percenta.
Napriek evidentne ťažkej situácii rodín s deťmi a iných skupín obyvateľstva sa štátne príspevky naďalej výraznejšie orientujú na seniorov. Aj napriek tomu, že ich priemerné príjmy sú v súčasnosti nad hranicou chudoby, pokračujúca významná podpora seniorov vo forme predovšetkým plošných a nie cielených opatrení môže znamenať menej efektívnu pomoc pre tímy, ktorí ju potrebujú najviac.
Štát pritom nedávno ohlásil aj ďalšie zmeny v dôchodkovom systéme. Nová novela má priniesť zvýšenie pre približne pol milióna Slovákov, ktorí boli podľa štátu dlhodobo znevýhodňovaní. Takéto opatrenia však ešte viac zvýšia výdavky sociálneho systému a môžu pozastaviť proces konsolidácie verejných financií.
Otázkou do budúcnosti zostáva, či spoločnosť a štát budú nútené pristúpiť k efektívnejším riešeniam, aby pomoc dorazila tam, kde je najviac potrebná, a zároveň aby zostala udržateľná pre ekonomiku ako celok.
