Európska únia od roku 2027 výrazne sprísni pravidlá boja s emisiami uhlíka prostredníctvom zavedenia nového systému ETS2, ktorý sa prejaví predovšetkým v oblasti bývania a dopravy. Pre majiteľov budov, kde sa stále využívajú fosílne palivá, zavedie povinnosť platiť emisné poplatky určené na základe vyprodukovaného množstva oxidu uhličitého. Hlavným cieľom tohto nového systému je znížiť produkciu skleníkových plynov cez cenové stimuly, ktoré budú domácnosti motivovať k efektívnejším a ekologickejším riešeniam.
Nezrenovované budovy môžu zvýšiť náklady domácností o desiatky eur mesačne
Analýzy odbornej platformy Budovy pre budúcnosť ukazujú, že následky tohto kroku budú výrazne závisieť od typu budov a úrovne ich energetickej efektivity. Vlastníkov starších, nezrenovovaných rodinných domov čaká mesačne navýšenie výdavkov približne o 30 eur. Pri čiastočne zateplených domoch bude mesačný nárast na úrovni 20 eur. V prípade starších bytových domov, ktoré prešli len minimálnymi alebo žiadnymi úpravami, môžu domácnosti očakávať približne o 10 eur navyše každý mesiac.
V prvom roku fungovania systému ETS2 stanovuje EÚ cenový strop pre emisné kvóty na úrovni 45 eur za tonu CO₂. Avšak regulácia so stanoveným maximálnym cenovým stropom platí len do roku 2030. Po tomto termíne sa ceny kvót budú tvoriť čisto na základe trhových pravidiel. Domácnosti, ktoré odložia investície do energetických renovácií, budú preto prirodzene znášať vyššie náklady.
EÚ poskytne Slovensku čiastočné dotácie na renovácie, domácnosti by mali reagovať čo najskôr
Zavedenie ETS2 predstavuje výzvu najmä pre slovenské domácnosti žijúce v starších nehnuteľnostiach. Na Slovensku stále existuje približne 144-tisíc rodinných domov a viac ako 115-tisíc bytov, ktoré nikdy neprešli dôkladnou energetickou renováciou. Celkové náklady na ich kompletnú obnovu odborníci odhadujú na približne 5 miliárd eur. Expertné štúdie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zároveň potvrdili, že kvalitná renovácia môže znížiť spotrebu energií aj o viac než 50 percent.
Európska únia bude čiastočne pokrývať tieto náklady prostredníctvom nového Sociálno-klimatického fondu. Z prostriedkov predaja emisných kvót ETS2 tak poputujú na Slovensko peniaze na čiastočné financovanie obnovy starých budov a výmeny kotlov. Dotácie však pokryjú maximálne 40 percent potrebných nákladov, zvyšok si domácnosti budú musieť uhradiť samy pomocou úspor alebo úverov.
Energetickí experti odporúčajú domácnostiam začať s opatreniami už v najbližších rokoch kvôli rýchlo rastúcim cenám stavebných materiálov a obmedzeným kapacitám stavebných firiem. Štát poskytuje viaceré podporné schémy ako program Obnov dom alebo zvýhodnené pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Tieto zdroje by mali domácnosti aktívne využiť na zmiernenie dopadov nového emisného systému.
Zmeny zahrnú aj trh s nehnuteľnosťami, štát pripravuje opatrenia na podporu najzraniteľnejších
Odborníci na realitný trh očakávajú výrazné posuny v preferenciách kupujúcich a zmeny v cenách jednotlivých nehnuteľností. Hodnota energeticky úsporných objektov má vplyvom ETS2 výrazne stúpať, pričom naopak záujem o energeticky neefektívne budovy bude klesať. Kupujúci už teraz intenzívnejšie sledujú energetické certifikáty budov, čo môže v budúcnosti ovplyvniť aj prístup bánk pri poskytovaní hypoték.
Slovenská vláda avizuje, že nový systém obchodovania s emisiami povedie k vytvoreniu precíznejších opatrení podpory pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou. Ministerstvo hospodárstva plánuje vytvoriť detailný systém sledovania spotreby energií, ktorý uľahčí identifikáciu najviac ohrozených rodín. Týmto skupinám občanov vláda následne poskytne adresnú pomoc v podobe finančných príspevkov spolu s odborným poradenstvom.
Zároveň odborníci predpokladajú, že ETS2 významne urýchli elektrifikáciu vykurovacích systémov domácností a povzbudí rast využívania obnoviteľných zdrojov energie. Tepelné čerpadlá, biomasa či geotermálna energia by mali postupne nahradiť tradičné vykurovanie plynom alebo vykurovacím olejom. Efektívne a včasné využitie disponibilných európskych zdrojov na renovácie budov je preto podľa analytikov kľúčové, aby sa minimalizovali finančné dopady tohto nevyhnutného prechodu a Slovensko úspešne naplnilo svoje klimatické záväzky.
