Slovensko spolu s Maďarskom tento týždeň odmietli podporiť návrh Európskej únie, ktorého zámerom je do začiatku roka 2028 úplne skončiť s dovozom ruských energií na územie EÚ. Toto rozhodnutie slovenského premiéra Roberta Fica vyvolalo okamžitú ostrú reakciu Bruselu. Európska komisia už oznámila, že Slovensko ani Maďarsko nemajú rátať so žiadnymi finančnými kompenzáciami za prípadné ekonomické alebo energetické škody, spôsobené zastavením dodávok z Ruska.
EÚ vylučuje finančné kompenzácie, odvoláva sa na solidaritu
Tento názor Európskej únie potvrdil komisár pre energetiku Dan Jorgensen po skončení tohtotýždňového zasadnutia Rady EÚ pre energetiku. Podľa jeho vyjadrenia už viaceré členské štáty EÚ absolvovali bolestivý proces odstavenia energií z Ruska bez akýchkoľvek kompenzácií. Od ďalších krajín EÚ sa očakáva rovnaké konanie ako prejav solidarity a spoločnej zodpovednosti za budúcu energetickú bezpečnosť celej Únie.
Premiér Slovenska Robert Fico pritom opakovane uviedol, že pokračovanie rokovaní brzdí práve otázka finančnej kompenzácie škôd, ktoré môže utrpieť Slovensko, ak bude nútené predčasne ukončiť zmluvu s ruským gigantom Gazprom. Fico zároveň zdôrazňuje, že hrozí súdny spor alebo arbitráž a potenciálne sankcie až do výšky 20 miliárd eur.
Európska komisia však takéto riziko razantne odmieta. Dôvodí to silným právnym stanoviskom, podľa ktorého bude možné využiť koncept tzv. vyššej moci. Zákaz dovozu energií zo strany celej EÚ by mal byť podľa stanoviska Komisie klasifikovaný práve ako takáto okolnosť, čo by automaticky oslobodilo členské štáty Únie od zmluvných záväzkov voči poskytovateľom, akým je aj Gazprom.
Rozhodnutie EÚ môže Slovensko ekonomicky výrazne zasiahnuť
Zdroje na úrovni EÚ naznačujú, že zákaz dovozu ruského plynu by nemal byť len krátkodobým opatrením, ale dlhodobou stratégiou Únie, ktorá zostane v platnosti dokonca aj po prípadnom ukončení vojny na Ukrajine. Cieľom je zabrániť tomu, aby Rusko získavalo finančné zdroje predajom energií, ktoré následne používa na svoj vojenský potenciál.
Ak sa však Slovensko ocitne bez prístupu k relatívne lacným dodávkam ruského plynu, reálne hrozí výrazný rast cien energií pre domácnosti aj firmy. Odhaduje sa, že ceny plynu by mohli stúpnuť o 40 až 50 percent oproti súčasnej úrovni. Premiér Fico označuje návrh za nezmyselné ideologické opatrenie, ktoré neprávom dopadne na slovenských občanov.
Slovenská opozícia upozorňuje, že údajnú lacnosť ruského plynu treba brať s rezervou. Súčasné relatívne nízke ceny podľa opozičných expertov držia na takej úrovni predovšetkým masívne štátne dotácie zo štátneho rozpočtu, nie priaznivé ruské cenové podmienky. Navyše je pravdepodobné, že tieto štátne dotácie sa čoskoro skončia, pretože výrazne zaťažujú rozpočet a spomaľujú proces ozdravovania verejných financií.
Situácia so zásobami plynu je stabilná, tvrdí slovenský SPP
Premiér okrem cenových skokov a právnych rizík vyslovil obavy aj o fyzickú dostupnosť plynu pre slovenských spotrebiteľov v nadchádzajúcich zimných obdobiach. Slovenské združenie plynárenského priemyslu (SPP) však upokojuje, že zásobníky plynu majú aktuálne dostatočné rezervy a nehrozí žiadne bezprostredné riziko nedostatku počas nasledujúcej vykurovacej sezóny.
Európska komisia zatiaľ neustupuje zo svojej pozície a pravdepodobne prípadný odpor Slovenska a Maďarska obíde hlasovaním tzv. kvalifikovanej väčšiny. V takom prípade Slovensko príde o možnosť veta a rozhodnutie o zastavení dodávok energií z Ruska by tak mohlo byť na úrovni Únie prijaté, bez ohľadu na slovenský nesúhlas.
V krátkodobom horizonte teda slovenskú ekonomiku čaká neľahká situácia spojená s energetickou transformáciou a hľadaním alternatívnych dodávateľov plynu. Odborníci aj politici sa zhodujú, že cenová dostupnosť a bezpečnosť energetických dodávok budú kľúčovými otázkami, ktorým bude musieť krajina v najbližších rokoch čeliť.
