Slovensko čelí vážnym výzvam pri čerpaní peňazí z Európskeho plánu obnovy a odolnosti. Z plánovaných 6,4 miliardy eur má krajina k dispozícii ešte 2,4 miliardy eur, pričom na dokončenie všetkých projektov a dosiahnutie stanovených míľnikov zostáva približne už len 400 dní. Nedávno preto delegácia Európskej komisie (EK) počas misie v Bratislave apelovala na slovenskú vládu Roberta Fica, aby intenzívne zrýchlila implementáciu záväzkov spojených s plánom obnovy.
Čas beží, tempo je nedostatočné
Podľa generálnej riaditeľky pracovnej skupiny EK pre reformy a investície Céline Gauer sú súčasné aktivity Slovenska príliš pomalé. Zo všetkých deviatich plánovaných žiadostí o platbu bolo doposiaľ dokončených iba päť. Slovenský vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec uviedol, že šiesta žiadosť by mala byť predložená do konca tohto mesiaca. Následná siedma je naplánovaná na rozhranie tretieho a štvrtého kvartálu, zatiaľ čo s ôsmou žiadosťou sa ráta až v apríli budúceho roka. Posledná deviata žiadosť, ktorej celková hodnota predstavuje 579 miliónov eur, má byť podľa premiéra Roberta Fica doručená Európskej komisii najneskôr v septembri budúceho roka, čo je zároveň konečný možný termín.
Situáciu komplikuje aj fakt, že jednotlivé projekty musia bezpodmienečne splniť prísne kritériá Európskej únie. EK dôrazne pripomína, že akákoľvek chyba alebo omeškanie pri poslednej žiadosti znamená definitívne prepadnutie finančných prostriedkov bez možnosti ich spätného získania.
Ohrozené nemocnice aj univerzitné projekty
Vláda navyše otvorene priznáva, že niektoré plánované projekty nebude možné zrealizovať do konečného termínu, ktorý pripadá na august 2026. V súčasnosti prebieha intenzívna analýza a výber opatrení, ktoré z objektívnych dôvodov nestihnú byť ukončené v danom časovom horizonte. Už dnes je zrejmé, že medzi rizikové projekty patria predovšetkým dve veľké a dvadsať regionálnych nemocníc, ako aj zložitejšie plány spájajúce akademické inštitúcie s podnikovým prostredím v rámci inovácie.
Presuny financií medzi jednotlivými projektmi pritom nelze vykonávať ľubovoľne. Potvrdzuje to aj presun 400 miliónov eur, pôvodne alokovaných na ekologické opatrenia v spoločnosti U.S. Steel. Po zmene vlastníka tohto významného zamestnávateľa boli tieto financie presmerované na výstavbu a modernizáciu nemocničných zariadení či komunitných centier. Všetky nové projekty však musia byť prísne v súlade s pravidlami zelenej a digitálnej transformácie Európskej únie a nesmú predstavovať riziko negatívneho dopadu na životné prostredie.
Problémy so zákonmi a riziko straty eurofondov
Celkový proces čerpania prostriedkov už viac ráz narazil aj na legislatívne problémy, ktoré spôsobili výrazné omeškania. Medzi najväčšie patrilo desaťmesačné pozastavenie štvrtej platby, v hodnote 924 miliónov eur, ktoré Európska komisia zastavila kvôli kontroverznej novele slovenského trestného zákona. Táto novela totiž znížila tresty za hospodársku kriminalitu, kvôli čomu mala Komisia vážne obavy o efektívnu ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Podobné problémy sa objavili už za predchádzajúcej vlády pod vedením Eduarda Hegera, keď druhá platba z plánu obnovy meškala o takmer štyri mesiace kvôli ťažkostiam so zavedením výdavkových limitov štátneho rozpočtu.
K problémom na Slovensku sa teraz pridávajú aj politické varovania zo strany niektorých členských štátov Európskej únie. Nemecko dokonca otvorene naznačilo možnosť iniciovať pozastavenie vyplácania eurofondov pre Slovensko, ak sa situácia ohľadom vývoja vlády v nadchádzajúcom období radikálne nezmení. Táto situácia predstavuje ďalšie vážne riziko pre slovenskú ekonomiku a financovanie dôležitých infraštruktúrnych a reformných projektov v blízkej budúcnosti.
