Slovenská ekonomika zaznamenáva výrazný pokles konkurencieschopnosti, pričom podľa najnovšieho zverejneného rebríčka švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) klesla na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Toto hodnotenie predstavuje pokles o štyri priečky v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bolo Slovensko na 59. pozícii. Od úplného dna rebríčka konkurencieschopnosti krajinu delí len šesť priečok.
Energetická kríza a daňová neistota oslabujú ekonomiku
Hlavnými príčinami dramatického prepadu Slovenska v konkurencieschopnosti sú najmä prehlbujúca sa energetická kríza a nestabilita verejných financií. Obrovský nárast cien elektriny a zemného plynu vážne zaťažuje domáce podniky a negatívne vplýva na konkurencieschopnosť slovenských výrobcov. Tento stav zároveň vedie k zníženej hospodárskej dynamike a ohrozuje pracovné miesta v kľúčových sektoroch ekonomiky.
Experti tiež upozorňujú na slabú rozpočtovú disciplínu vlády, kombinovanú s rastúcim daňovým zaťažením. Nedávne zavedenie kontroverznej transakčnej dane prinieslo podnikateľom zvýšené neistoty a komplikácie, ktoré sa odzrkadľujú na obmedzení investičnej aktivity. Zároveň dochádza k významnému odlivu talentovaných, kvalifikovaných pracovníkov zo Slovenska do zahraničia, čo dlhodobo oslabuje potenciál krajiny.
Automobilový priemysel pod tlakom nových obchodných bariér
Ďalším závažným problémom, ktorý sa významne podpísal pod pokles konkurencieschopnosti Slovenska, je zavedenie importných ciel na automobily zo strany Spojených štátov amerických. Automobilový priemysel tvorí už desaťročia jadro slovenského hospodárstva a jeho oslabenie predstavuje podstatné riziko pre celkový ekonomický rast a stabilitu zamestnanosti. Navyše, vysoká inflácia na domácej pôde spôsobuje zníženie kúpnej sily obyvateľstva a prehlbuje už existujúce sociálne disparity.
Napriek týmto negatívnym faktorom si slovenská ekonomika zachováva niektoré relatívne výhody, ako napríklad konkurenčnú nákladovú základňu, dobrú dostupnosť podnikateľských úverov a stále vyhovujúcu úroveň kvalifikácie pracovnej sily. Tieto pozitíva však podľa odborníkov nestačia na zastavenie súčasného nepriaznivého trendu, pokiaľ sa nepristúpi k rozhodným opatreniam.
Reformy sú nevyhnutnosťou na zvrátenie negatívneho trendu
Ekonomické analýzy jasne naznačujú, že jediným spôsobom, ako Slovensko môže zastaviť ďalší prepad svojej konkurencieschopnosti, je realizácia konkrétnych a rýchlych reforiem. Jedným z kľúčových opatrení by mali byť vyššie verejné investície do vedy, výskumu a inovácií, ktoré v súčasnosti nie sú dostatočné na obnovu konkurencieschopnosti naprieč kľúčovými odvetviami.
Naliehavosť zmien sa týka aj energetickej politiky, kde analytici presadzujú zníženie energetickej náročnosti hospodárstva a zabezpečenie stabilnejších cien elektriny a plynu. Rovnako nevyhnutnou je reforma daňového systému, ktorá by mala priniesť výrazné zjednodušenie, transparentnosť procesov a celkové zníženie zaťaženia pre podniky.
Práve v oblasti ekonomickej politiky by Slovensko mohlo čerpať inšpiráciu zo susednej Českej republiky, ktorá sa vo svetovom rebríčku umiestnila na 25. priečke, čo znamená zlepšenie o štyri pozície oproti predchádzajúcemu roku. Absolútnymi lídrami v globálnej konkurencieschopnosti zostávajú Švajčiarsko, Singapur a Hongkong, pričom do prvej desiatky sa zaradili aj ďalšie krajiny známe svojimi efektívnymi hospodárskymi politikami, ako sú Dánsko, Švédsko či Spojené arabské emiráty.
Zhrnutie expertov preto znie jednoznačne: ak Slovensko okamžite nepristúpi k efektívnym reformám a nezlepší podnikateľské prostredie, riskuje prehĺbenie súčasných problémov, dramatický pokles prílivu zahraničných investícií a ešte výraznejšie ekonomické zaostávanie v rámci Európskej únie. Zostávajúci čas na odvrátenie kritickej situácie je minimálny a opatrenia si vyžadujú aktívny prístup zo strany vlády a kompetentných orgánov hneď teraz.
