Európska únia začne od roku 2027 zavádzať prísnejšiu reguláciu v oblasti emisií oxidu uhličitého. Najvýraznejšou zmenou bude spustenie nového systému obchodovania s emisnými povolenkami s názvom ETS2, ktorý cieli predovšetkým na domácnosti používajúce fosílne palivá pri vykurovaní a cestnej doprave. Slovenské domácnosti sa musia pripraviť na vyššie mesačné náklady, ktoré porastú podľa miery energetickej účinnosti ich budov.
Staršie nehnuteľnosti zasiahne zdraženie
Podľa prieskumu platformy Budovy pre budúcnosť môžu slovenské rodiny očakávať výrazné mesačné zvýšenie výdavkov na energie. Majitelia starších rodinných domov bez zateplenia zaplatia v priemere o 30 eur mesačne viac ako dnes. Domy s čiastočným zateplením čaká približne 20-eurové navýšenie mesačne, zatiaľ čo nezateplené staršie byty pocítia zvýšenie mesačných poplatkov zhruba o 10 eur.
Európska komisia stanovila spočiatku hornú hranicu cien emisných povoleniek na 45 eur za tonu emitovaného CO₂. Toto obmedzenie bude platné len do roku 2030. Následne sa ceny začnú určovať voľne podľa aktuálneho dopytu a ponuky na trhu. Experti preto odporúčajú realizovať energetické renovácie čo najskôr, aby majitelia domov ešte využili súčasne dostupné, nižšie ceny materiálov a prác. Na Slovensku je v súčasnosti približne 144-tisíc rodinných domov a viac ako 115-tisíc bytových jednotiek, ktoré sú z pohľadu energetickej efektivity v nevyhovujúcom stave. Náklady na ich kompletnú obnovu sa odhadujú na úrovni piatich miliárd eur.
Slovenská inovačná a energetická agentúra uvádza, že kvalitným zateplením fasády, výmenou starých okien či modernizáciou vykurovacích systémov sa dá dosiahnuť až 50-percentné zníženie spotreby energií.
Dotácie pokryjú iba časť nákladov
Ako odpoveď na dopady nového systému ETS2 bude Európska únia cez pripravovaný Sociálno-klimatický fond distribuovať časť príjmov na podporu energetických investícií domácností vrátane Slovenska. Európske dotácie však budú limitované a pokryjú maximálne 40 percent celkových nákladov na renováciu budov či výmenu starších systémov vykurovania. Zvyšné financovanie musia zabezpečiť samotné domácnosti, či už prostredníctvom úspor alebo využitím zvýhodnených úverových produktov.
Odborníci apelujú, aby slovenská vláda čo najskôr pripravila efektívne stratégie na adresnú podporu domácností, ktoré môžu byť systémom ETS2 postihnuté najviac. Ministerstvo hospodárstva preto už teraz pracuje na mechanizme monitoringu domácností, ktorým hrozí energetická chudoba. Takýto prístup by umožnil predísť negatívnym sociálnym dopadom zavedenia nového systému obchodovania s emisiami.
Hodnota domov sa bude líšiť podľa energetickej náročnosti
Podľa analytikov z realitného trhu bude zavedenie ETS2 významne meniť trhovú hodnotu slovenských nehnuteľností. Dopyt po energeticky úsporných budovách bude na trhu stúpať, čím sa zvýši ich cena. Naopak, vlastníci domov a bytov s vysokou energetickou náročnosťou budú čeliť zníženiu dopytu a pravdepodobne aj zníženiu trhovej hodnoty ich majetku.
Tieto trendy už teraz nútia kupujúcich dôslednejšie prihliadať na úroveň energetických certifikátov kúpených nehnuteľností. Odborníci očakávajú, že sa tieto kritériá premietnu aj do politiky bánk, ktoré pri schvaľovaní hypotekárnych úverov budú klásť vyšší dôraz na energetickú efektívnosť financovaných objektov. K ďalším predpokladaným zmenám na trhu patrí postupný prechod domácností k vykurovaniu elektrinou či alternatívami ako sú biomasa, geotermálna energia a tepelné čerpadlá.
Dostupné finančné podpory ako program „Obnov dom“ či zvýhodnené úvery Štátneho fondu rozvoja bývania sú preto podľa expertov efektívnym nástrojom, ako domácnosti môžu predísť budúcim vysokým nákladom spojeným so systémom ETS2. Ich zavčasu realizovaná obnova im umožní využiť súčasné priaznivé ceny, dostatok materiálov a voľné kapacity stavebných firiem skôr, než trhové podmienky tieto investície zdražia.
Zavedenie systému ETS2 je súčasťou snahy Európskej únie znížiť produkciu emisií a dosiahnuť dlhodobé klimatické ciele Zeleného dohovoru. Slovensko sa tak v nasledujúcich rokoch bude musieť rýchlo a efektívne prispôsobovať novým európskym pravidlám, aby minimalizovalo ekonomické dopady na svojich občanov a zároveň splnilo prísnejšie environmentálne požiadavky, ktoré bude Brusel kontrolovať stále dôslednejšie.
