Britskí vedci na Univerzite v Oxforde spustili prelomový projekt, ktorého cieľom je vytvoriť prvý kompletne syntetický ľudský chromozóm. Tento ambiciózny vedecký program, nazvaný „Synthetic Human Genome“ (Syntetický ľudský genóm), má za úlohu poskytnúť kľúčové informácie pre liečbu genetických ochorení a podnietiť pokrok v biotechnológiách a medicíne. Celkové trvanie projektu je naplánované na päť rokov s počiatočnou investíciou vo výške 13,7 milióna amerických dolárov od významnej britskej charitatívnej organizácie Wellcome Trust.
Významný krok od syntézy baktérií k ľudskej DNA
Za úspechmi vznikajúcimi v rámci projektu stojí renomovaný biológ profesor Jason Chin, ktorý má už teraz jasno v ambíciách nového výskumu. Syntetické vytváranie rozsiahlych genómov má podľa vedcov potenciál zásadne ovplyvniť pochopenie biologických a genetických mechanizmov a následne priniesť nové prevratné metódy boja proti vrodeným chorobám a geneticky podmieneným ochoreniam.
Aj keď je výskumná technológia v syntéze DNA už roky známa, doterajšie úspechy boli zamerané predovšetkým na jednoduché a menej komplexné organizmy. Prvým významným krokom bola v roku 2010 úspešná syntéza kompletného bakteriálneho genómu, známeho ako Synthia. Výzvou aktuálneho projektu je však posunúť tieto techniky na výrazne vyššiu, oveľa náročnejšiu úroveň – vytvoriť funkčný, umelý ľudský chromozóm.
Hoci detaily technologického procesu zatiaľ neboli podrobne komunikované, tím profesor Chin na Oxforde plánuje pravidelne informovať verejnosť i odbornú komunitu o svojich priebežných úspechoch, aby predišiel vzniku nejasností alebo mylných interpretácií tak komplexnej problematiky.
Etické výzvy a spoločenské aspekty projektu
Vzhľadom na citlivú povahu technológií zameraných na manipuláciu s ľudskou DNA sa realizátori projektu plne venujú i etickým a sociálnym otázkam tejto témy. Keďže genetické zásahy sú dlhodobo predmetom intenzívnej spoločenskej diskusie, súčasťou päťročného projektu „Syntetický ľudský genóm“ je komplexné skúmanie potenciálnych sociálnych, ekonomických a legislatívnych dôsledkov zavedenia takéhoto pokročilého výskumného programu do praxe.
Cieľom etického prístupu je zabezpečiť, aby nové genetické technológie slúžili primárne v prospech medicíny, a zároveň predísť obavám verejnosti z kontroverzných aplikácií, ako sú takzvané „dizajnérske deti“ alebo eugenické zásahy. Budúce možné aplikácie výskumu by mali byť vždy podrobené prísnym etickým normám a dôkladnej verejnej kontrole, čo zabezpečí zodpovedný prístup k tejto citlivej vedeckej oblasti.
Päťročná perspektíva a vedecký pokrok v medicíne
Po ukončení plánovaného päťročného obdobia očakávajú vedci výrazný prínos v podobe hotového, kompletne laboratórne vytvoreného chromozómu. Ak bude výskum úspešný, výsledky poskytnú svetovej medicíne a biológii jedinečný nástroj na hlboké pochopenie a liečbu genetických porúch a dedičných ochorení. Kľúčová bude pritom bezpečnosť, presnosť a spoľahlivosť syntetizovanej genetickej informácie, ktorá bude predmetom detailného skúmania a dôsledného dohľadu vedeckej obce.
Podľa očakávaní expertov môže úspešná realizácia projektu „Synthetic Human Genome“ predstavovať nový začiatok v oblasti medicínskej diagnostiky, liečby či prevencie chorôb so silnou genetickou zložkou. Vedecký tím aj investori zároveň pripomínajú, že posunúť hranice ľudských poznatkov vždy vyžaduje dôsledné diskusie o etických hraniciach použitia nových technológií. Práve tie budú podľa nich kľúčové na zabezpečenie správneho využívania a spoločenskej akceptácie genetických inovácií.
