Biologický vek nášho mozgu môže zásadne predpovedať, ako dlho budeme žiť a aké zdravotné riziká nás v budúcnosti čakajú. Ukazuje to rozsiahla vedecká štúdia expertov zo Stanfordskej univerzity, ktorú nedávno publikoval prestížny vedecký žurnál Nature Medicine. Výskumníci skúmali vzorky krvi a zdravotné záznamy od viac ako 44-tisíc ľudí a potvrdili, že biologický vek mozgu patrí k najvýznamnejším ukazovateľom celkovej očakávanej dĺžky života a rizika vážnych ochorení.
Starnutie mozgu – hlavný faktor ovplyvňujúci dlhovekosť
Vedci zo Stanfordu analyzovali dáta zdravotníckej databázy UK Biobank, ktorá zahŕňala 44 498 účastníkov vo veku medzi 40 až 70 rokmi. Pomocou pokročilých laboratórnych metód stanovili biologický vek celkovo jedenástich orgánových systémov na základe hladín jednotlivých proteínov v krvi. Zo získaných údajov následne zistili, že práve mozgový vek má najsilnejšiu koreláciu s úmrtnosťou počas sledovaného obdobia 17 rokov.
Konkrétne, osoby s biologicky výrazne starším mozgom, ako bol ich kalendárny vek, mali až dvojnásobné riziko úmrtia počas nasledujúcich 15 rokov oproti tým, ktorých stav mozgu zodpovedal ich chronologickému veku. Naopak, účastníci s biologicky najmladšími mozgami mali toto riziko nižšie približne o 40 %.
Štúdia však zároveň upozorňuje, že biologický vek mozgu nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim dlhovekosť. Odborníci zdôrazňujú, že veľký vplyv na proces starnutia mozgu majú dlhodobo pozorované parametre, ako sú kvalita životného štýlu, zdravá strava, fyzická aktivita, ekonomické a sociálne zabezpečenie či telesná hmotnosť obyvateľstva.
Zvýšené riziko Alzheimerovej choroby pri staršom biologickom veku mozgu
Výsledky štúdie potvrdzujú aj dôrazné prepojenie medzi pokročilým starnutím mozgu a zvýšeným rizikom vzniku Alzheimerovej choroby. Účastníci, ktorých mozgový vek bol zaradený medzi najvyšších 7 % vzoriek, mali až 3,1-násobne vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie Alzheimerova choroba, oproti účastníkom s normálnym mozgovým vekom. Naopak, ľudia so najmladšie fungujúcimi mozgami mali pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby nižšiu až o 74 %.
Tieto zistenia predstavujú významný impulz pre medicínsku prax v oblasti diagnostiky a prevencie neurodegeneratívnych ochorení. Efektívnejšie využitie testovania biologického veku jednotlivých orgánov by mohlo umožniť včasnejšie odhalenie rizikových faktorov a cielenejšie preventívne opatrenia pre pacientov.
Budúcnosť diagnostiky: biologický vek ako spoľahlivý zdravotný indikátor
Vedúci vedeckého tímu zo Stanfordskej univerzity očakávajú, že ich metodológia merania biologického veku orgánov by mohla byť v budúcnosti zavedená ako spoľahlivý diagnostický nástroj v zdravotníckych zariadeniach. Hlavným benefitom tohto prístupu bude skorá identifikácia vysokorizikových pacientov a následná včasná lekárska intervencia, pri súčasnom znížení celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dáta získané zo štúdie naznačujú, že biologický stav mozgu, imunitného systému a srdcovo-cievnych orgánov je úzko prepojený s rizikom vzniku chronických ochorení a predčasného úmrtia.
Zavedenie takýchto diagnostických testov do klinickej praxe by mohlo výrazne zefektívniť zdravotnú starostlivosť najmä vďaka dostupnejším a presnejším metódam hodnotenia zdravotných rizík obyvateľstva. Vedci si zároveň sľubujú, že tento prístup umožní detailnejšiu personalizáciu liečebných postupov. Ak zdravotníci dokážu detailne identifikovať biologickú kondíciu jednotlivých orgánov, môžu následne cielenejšie pomáhať pacientom riešiť konkrétne zdravotné ťažkosti a ochorenia.
Odborníci jednoznačne potvrdzujú, že včasné zistenie patologických zmien a rýchla medicínska intervencia dokážu výrazne predĺžiť obdobie života strávené v dobrom zdravotnom stave. Cieľom aplikácie výskumu teda nie je len predĺženie samotnej dĺžky života, ale predovšetkým zabezpečenie vyššej kvality aktívneho života vo vysokom veku. V tomto smere predstavuje štúdia vedcov zo Stanfordu významný praktický prínos s potenciálnym zásadným vplyvom na verejné zdravie v nasledujúcich rokoch.
