Slovenské verejné financie budú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v nasledujúcich rokoch čeliť vážnym problémom. Experti rady varujú, že bez okamžitého prijatia ucelených konsolidačných opatrení môže krajina smerovať k bezprecedentne vysokým deficitom a výraznému zadlženiu už do konca tohto desaťročia.
Vývoj finančnej situácie sa dramaticky zhoršuje
Nová analýza rozpočtovej rady uvádza, že deficit slovenských verejných financií sa do roku 2029 vyšplhá nad hranicu 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). To by v praxi znamenalo deficitnú medzeru vo výške približne 10 miliárd eur ročne. Súčasne by celkový verejný dlh krajiny podľa prognóz dosiahol alarmujúcu úroveň blížiacu sa k hranici 75 % HDP, pričom už v roku 2027 by štátne záväzky prekročili historický míľnik 100 miliárd eur.
Hlavným dôvodom zhoršujúcej sa situácie je podľa RRZ slabší rast domácej ekonomiky a pokles efektivity výberu daní. Vývoj navyše negatívne ovplyvňujú nové výdavkové položky v štátnom rozpočte, najmä rozsiahle rekonštrukcie nemocníc a rastúce valorizácie platov zamestnancov v školstve. Najťažšie obdobie nastane od roku 2026, keď sa náklady spojené s týmito vládnymi politikami začnú výraznejšie prejavovať v štátnych účtoch.
Analytici varujú, že situáciu ešte viac zhorší rok 2028, keď skončí platnosť viacerých dočasných príjmov, napríklad špecifických daní a odvodov. Zároveň budú rapídne narastať úrokové platby z výrazne zvýšeného dlhu. Podľa odhadov RRZ sa štrukturálny deficit Slovenska, ktorý je očistený o ekonomické cykly, vyšplhá koncom prognózovaného obdobia až na úroveň 5,9 % HDP, čo signalizuje vážne problémy pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Rada žiada o urgentné riešenia
Rozpočtová rada zdôrazňuje intenzívnu potrebu rýchlych a rozhodných krokov k obnove fiškálnej stability. Bez rozsiahlych opatrení, ktoré by mali začať platiť už v roku 2026, sa slovenská ekonomika ocitne na hranici fiškálnej krízy. RRZ preto odporúča, aby vláda už v roku 2026 zaviedla reformy vo výške približne 2 miliardy eur, čo predstavuje zhruba 1,4 % HDP krajiny. Ďalší balík konsolidačných opatrení by mal nasledovať v roku 2028 s navrhnutou výškou úspor okolo 1,8 miliardy eur (cca 1,2 % HDP).
Bez týchto zásadných zmien by čistý dlh Slovenska do konca desaťročia vzrástol na odhadovaných 68,7 % HDP, pričom celkový hrubý dlh by sa dostal nebezpečne blízko hranice 75 % HDP. Tento vývoj predstavuje riziko hrubého porušenia platnej dlhovej brzdy, stanovený zákonom, a už v krátkom horizonte zvýši pravdepodobnosť prekročenia maastrichtského limitu 60 % HDP.
Bez opatrení krajine hrozí perte stability
Experti RRZ vyjadrujú znepokojenie, že pri pokračujúcom odkladaní potrebných reforiem Slovensko stratí schopnosť adekvátne financovať svoje základné verejné funkcie a strategické investície. Cieľom reformných krokov musí byť preto nielen okamžité zníženie aktuálneho deficitu, ale najmä dlhodobá fiškálna stabilita a ozdravenie verejných financií.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto apeluje na vládu, aby reštrukturalizovala svoje príjmové aj výdavkové politiky a začala čo najskôr s implementáciou systémových opatrení. Podľa odborníkov musí vláda v krátkom čase prejsť od plánovania k reálnym skutkom – skoré zavedenie reforiem je podľa nej kľúčovým predpokladom pre stabilizáciu hospodárenia krajiny a zabezpečenie budúcnosti slovenskej ekonomiky.
