Japonská vláda sa rozhodla pristúpiť k nezvyčajnému kroku a znovu použiť pôdu pôvodne kontaminovanú radiáciou z elektrárne Fukušima Daiči v centre Tokia, vrátane areálu vládnych inštitúcií. Toto významné rozhodnutie prišlo štrnásť rokov po jadrovej katastrofe v roku 2011 a predstavuje zo strany vlády symbolický krok, ktorým chce japonská administratíva jednoznačne vyjadriť, že situáciu s pôdou z oblasti Fukušimy považuje za definitívne vyriešenú.
Japonsko chce asociáciu Fukušimy s rizikom definitívne ukončiť
Podľa údajov ministerstva životného prostredia vláda plánuje opätovne využiť približne 14 miliónov kubických metrov zeminy, ktorá bola v období nasledujúcom po katastrofe odvezená z okolia havarovanej elektrárne Fukušima Daiči. Táto pôda bola v posledných rokoch detailne analyzovaná domácimi odborníkmi, pričom na základe komplexného vedeckého hodnotenia ju za bezpečnú označila aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Japonské úrady plánujú využitie doteraz kontroverzne vnímanej pôdy demonštrovať veľmi transparentnými krokmi priamo vo vládnych priestoroch hlavného mesta. Časť pôdy bude strategicky implementovaná do areálu vládnych budov a dokonca použitá aj v súčasnej oficiálnej rezidencii predsedu vlády Šigera Išibu. Cieľom tohto gestá je jasne deklarovať, že japonskí vládni predstavitelia dôverujú výsledkom monitorovania a analýz odborníkov a sami sú ochotní byť priamym príkladom bezpečnosti vyčistenej pôdy.
Napätie vo verejnosti rastie, obyvatelia Tokia sú skeptickí
Napriek oficiálnym tvrdeniam a ubezpečeniu zo strany expertov o zdravotnej a environmentálnej neškodnosti tohto riešenia japonská vláda stále čelí rozsiahlemu skepticismu zo strany verejnosti. Veľká časť obyvateľov s plánom využívať pôdu z Fukušimy nesúhlasí, pričom za hlavný dôvod uvádzajú obavy zo zdravotných rizík a negatívnych ekologických následkov.
Predchádzajúce snahy o integráciu pôdy z oblasti havárie do verejných projektov, ako sú budovanie ciest alebo mestských parkov, boli práve kvôli silnému odporu miestnych komunít zrušené. Úrady tentoraz preto pristúpili k premyslenejšej stratégii, ktorá má prekonať negatívne postoje a vo verejnosti obnoviť stratenú dôveru. Realizácia zámeru uprostred Tokia je tak vnímaná aj ako testovací projekt pre ďalšie kroky v nasledujúcich rokoch.
Spoločenský dopad Fukušimy ostáva silný aj po 14 rokoch
Katastrofa, ktorá v marci 2011 postihla jadrovú elektráreň Fukušima Daiči po zemetrasení a následnej vlne cunami, patrí aj v súčasnosti medzi najväčšie výzvy Japonska. Krajina sa dodnes vyrovnáva nielen s následkami ekologickej či ekonomickej povahy, ale predovšetkým so silnými spoločenskými dôsledkami a pretrvávajúcou citlivosťou obyvateľstva voči akýmkoľvek rozhodnutiam súvisiacim so zamorenými oblasťami.
Vládni predstavitelia si uvedomujú, že bez ohľadu na výsledky vedeckých štúdií a hodnotení medzinárodných agentúr zostáva podstatne náročnejšou úlohou presvedčiť obyvateľstvo o definitívnom vyriešení otázky rádioaktívnej pôdy. Tento problém sa tak stáva nielen environmentálnou a odbornou záležitosťou, ale aj dôležitým politickým a spoločenským faktorom, ktorý bude vyžadovať intenzívnu komunikáciu i citlivé rozhodovanie zo strany vedenia krajiny.
