Slovensko čelí značnému tlaku na verejné financie spôsobenému rekordne vysokým počtom dôchodcov. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol v roku 2023 počet poberateľov dôchodkových dávok viac ako 1,82 milióna ľudí, čo predstavuje až 33,2 % celej slovenskej populácie. Týmto sa Slovensko zaradilo na prvé miesto v rámci celej Európskej únie, ďaleko prekračujúc priemernú hodnotu EÚ na úrovni 27,2 %.
Výdavky na dôchodky zvyšujú tlak na rozpočet
Medziročný nárast slovenských dôchodcov predstavoval viac než 45-tisíc osôb, pričom tento prudký rast významne prehlbuje zaťaženie štátneho rozpočtu. Výdavky na starobné dôchodky stúpli zo 6,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2021 na súčasných 7,6 % HDP v roku 2023. Celkové zvýšenie výdavkov v štátnom rozpočte je spôsobené nielen rastúcim počtom poberateľov starobných dôchodkov, ale aj výrazne vysokým počtom invalidných dôchodkov.
Osobitne rizikovou skupinou sú ľudia vo vekových kategóriách od 50 do 74 rokov, z ktorých na Slovensku až 55 % dostáva nejakú formu dôchodku. Táto miera prevyšuje európsky priemer, ktorý sa drží na úrovni 45 %. V negatívnom kontexte Slovensko výrazne predbehlo aj Grécko, ktoré po bolestivých ekonomických reformách dokázalo podiel tejto vekovej skupiny na dôchodkoch znížiť na 33 %.
Analytici poukazujú aj na takzvaných „papierových invalidov“, jedincov, ktorí síce oficiálne a formálne spĺňajú zdravotné kritériá pre invalidný dôchodok, reálne im však ich zdravotné problémy nebránia v práci. Výdavky na túto skupinu tvoria približne štvrtinu celkových sociálnych výdavkov, navyše o 1,5 miliardy eur ročne viac, ako je priemerná úroveň EÚ.
Nevyhnutnosť dôchodkovej reformy
Významným zdrojom finančného tlaku, ktorý komplikuje udržateľnosť dôchodkového systému, je aj zavedenie trinásteho dôchodku. Ročné náklady na toto opatrenie sa vyšplhali až na približne jednu miliardu eur. Experti varujú, že bez zásadnej reformy hrozí Slovensku scenár podobný gréckemu ekonomickému kolapsu z nedávnej minulosti. Európska skúsenosť ukazuje, že dôchodkové systémy sú mimoriadne citlivé na dlhodobé nerovnováhy a nedostatočnú reformnú flexibilitu.
Úspešnými vzormi reformy v Európe sú krajiny ako Dánsko či Švédsko, ktoré dokázali podobným problémom efektívne čeliť zvýšením veku odchodu do dôchodku, sprísnením pravidiel pre invalidné dôchodky a celkovým zlepšením riadenia sociálnych výdavkov. Slovensko podľa odborníkov doposiaľ takéto kroky odkladalo, čím sa vystavuje vážnym ekonomickým rizikám.
Ohrozené sú dôchodky budúcich generácií
Demografický vývoj v kombinácii so súčasným stavom dôchodkového systému pôsobí extrémne negatívne na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Počet pracujúcich, ktorí odvádzajú odvody a dane potrebné na financovanie dôchodkov, každoročne klesá, zatiaľ čo poberateľov dôchodkov neustále pribúda. Ak dôjde k pokračovaniu tohto trendu bez razantných zmien, budúce generácie môžu reálne počítať s výrazne nižšími dôchodkami, čo zásadným spôsobom ohrozí ich kvalitu života.
Odborná verejnosť preto apeluje na vládnych predstaviteľov, aby okamžite pristúpili k systémovým riešeniam. Požadované kroky zahŕňajú nastavenie udržateľného veku odchodu do dôchodku, dôsledné preverovanie oprávnenia na invalidné dôchodky a revíziu trinásteho dôchodku. Analytici zdôrazňujú, že podobné opatrenia viac nie sú otázkou politického rozhodnutia, ale ekonomickej nutnosti zabezpečiť udržateľnú budúcnosť krajiny. Ak Slovensko nezasiahne včas, reálne mu hrozí ekonomický scenár s hlbokými a trvalými dôsledkami pre nasledujúce generácie.
