Zástupcovia podnikateľov a profesijných zväzov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) odoslali jasný odkaz vedeniu Európskej únie počas konferencie Visegrad 4 Business 2025 v Bratislave. Podpísali spoločné memorandum, ktoré vyzýva Brusel, aby prehodnotil dôležité hospodárske oblasti ovplyvňujúce konkurencieschopnosť európskych firiem. Za najzásadnejšie problémy označili energetickú politiku, clá a rovnosť príležitostí medzi členskými štátmi.
V centre pozornosti energetické náklady
Podľa odborníkov sú práve vysoké náklady na energie kľúčovým faktorom, ktorý výrazne brzdí európske podniky a ich konkurencieschopnosť. Podnikatelia v memorande navrhli krátkodobé riešenia na zníženie cien energií, najmä pre energeticky náročné odvetvia, vrátane obmedzenia špekulácií na energetických burzách a podpory dlhodobých zmlúv mimo burzových trhov. Z dlhodobejšieho pohľadu vidia riešenie predovšetkým v rozvoji kapacít na skladovanie elektrickej energie a v harmonizácii sieťových poplatkov na celoeurópskej úrovni.
Ceny energií síce v porovnaní s obdobím vrcholu energetickej krízy v auguste 2022 výrazne klesli (z maxima takmer tisíc eur za megawatthodinu až na dnešných približne 70 eur za MWh), podnikatelia však naďalej označujú ich výšku za významnú hrozbu pre mnohé odvetvia. Napriek tomu, že Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne nízkymi cenami elektriny (priemerne 18 centov za kWh podľa Eurostatu), náklady na energie stále tvoria približne 12 percent príjmu domácností a firiem, čím výrazne obmedzujú investičné možnosti podnikov aj spotrebné výdavky obyvateľov.
Zmena stratégie voči USA je nevyhnutná
Podnikatelia počas konferencie zdôraznili aj potrebu zlepšenia transatlantických vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, najmä v oblasti obchodnej politiky. Súčasné spory vedú k rastu neistoty a zdražovaniu tovarov v kľúčových sektoroch ako automobilový priemysel, hutníctvo či čisté technológie. Európski zástupcovia žiadajú obnovenie bezcolných obchodných režimov aspoň v týchto strategických odvetviach a dôraznejšiu ochranu domáceho trhu pred nespravodlivými cenovými praktikami tretích krajín.
Veľkým ohrozením sa javí najmä plánované zvýšenie amerických ciel na dovoz ocele zo súčasnej úrovne na dvojnásobok, ktoré by v prípade zavedenia výrazne poškodilo európsky oceliarsky sektor. Kolaps hutníckeho priemyslu by mal vážne ekonomické dôsledky aj pre naviazané odvetvia, najmä automobilky a stavebný sektor, ktoré sú závislé na dostupnej a cenovo stabilnej oceli. Aby sa predišlo týmto rizikám, podnikatelia odporúčajú urýchlené investície Európskej komisie do modernejších technológií výroby ocele, vrátane podpory zelenej výroby ocele za pomoci vodíkových technológií a lacnejších zdrojov obnoviteľnej energie.
Podpora strategických odvetví ako cesta z krízy
V rámci budúcnosti európskeho hospodárstva sa podnikatelia zhodli na potrebe strategickej podpory rozhodujúcich priemyselných oblastí. V memorande upozorňujú na nevyhnutnosť masívnejších investícií do domácej produkcie batérií a polovodičových čipov, ako aj na význam integrovanej podpory tradičných odvetví, akým je napríklad už spomenuté hutníctvo.
Ešte významnejšie podľa nich je, aby Európska únia prestala presadzovať príliš ambiciózne environmentálne ciele na úkor technickej neutrality v automobilovom priemysle. Veľa odborníkov podčiarkuje, že regulačné zaťaženie a administratívna náročnosť sú ďalšími oblasťami, ktoré spoločne s cenami energií komplikujú rozvoj firiem v krajinách V4. Preto memorandum tiež obsahuje požiadavku na zníženie byrokratických bariér a zavedenie jednoduchších, prehľadnejších a menej zaťažujúcich pravidiel pre podnikateľskú sféru.
Zástupca Európskej komisie Maroš Šefčovič si vypočul tieto výzvy priamo z úst podnikateľov na konferencii v Bratislave. Predstavitelia podnikateľského prostredia z krajín Vyšehradskej skupiny na nich trvajú, aby Európska únia urgentne podnikla potrebné kroky pre zabezpečenie hospodárskej stability a zlepšila obchodné a ceny-energetické podmienky na celoeurópskej úrovni. Podľa záverečného vyjadrenia predsedu Rady slovenských exportérov Lukáša Parízka, ktorý konferenciu uzavrel, je medzinárodná spolupráca verejného a súkromného sektora dnes kľúčom k ďalšiemu úspešnému vývoju hospodárstva regiónu strednej Európy.
