Priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku vzrástla za minulý rok výrazným tempom na 1 430 eur, oproti sume 1 304 eur za predchádzajúce obdobie. Napriek tomu reálne príjmy väčšiny Slovákov stagnujú alebo rastú len mierne, pretože rastúca inflácia pohlcuje veľkú časť zvýšených platov.
Inflácia opäť rastie rýchlejšie ako mzdy
Hoci sa inflácia na Slovensku ešte začiatkom roka 2023 pohybovala na rekordných hodnotách okolo 15,4 %, v polovici roku 2024 výrazne poklesla a dosiahla len 2,1 %. Tento pozitívny trend však netrval dlho. Od leta začali ceny opätovne narastať a v novembri 2024 bola inflácia späť na úrovni 3,2 %. Národná banka Slovenska (NBS) varuje, že rast cien bude pokračovať aj v ďalšom období, pričom v roku 2025 očakáva infláciu približne na úrovni 5 percent. Jej následné upokojenie a stabilizácia pod tromi percentami je podľa odhadov NBS momentálne jedinou optimistickou správou.
Zvyšovanie platov, predovšetkým kvôli akútnemu nedostatku kvalifikovaných zamestnancov na slovenskom trhu práce, síce pokračuje, v nasledujúcom roku by však reálny dopad týchto zvýšení bol podľa NBS minimálny. Nominálny rast miezd okolo 5,5 % znamená, že inflácia spotrebuje až 4,5 % z neho. Reálne tak mzdové ohodnotenie slovenských zamestnancov vzrastie len o približne jedno percento ročne, čo je pre mnohých občanov z hľadiska životnej úrovne len minimálna pozitívna zmena.
Európska únia vidí slovenské mzdy výrazne lepšie
Zaujímavý pohľad na slovenské príjmy ponúkajú štatistiky Európskej únie. Údaje Bruselu ukazujú priemernú slovenskú mzdu podstatne vyššie, až na úrovni 1 583 eur mesačne. Hoci ide o zreteľne priaznivejšiu sumu v porovnaní s domácimi zdrojmi, Slovensko stále výrazne zaostáva za väčšinou členských štátov EÚ. Pre porovnanie, v Česku predstavuje priemerný mesačný príjem približne 2 000 eur, v Rakúsku dokonca viac ako 4 500 eur mesačne.
Najvyššie mzdy v celej únii sú v Luxembursku, kde priemerný plat dosahuje 6 755 eur, v Dánsku (5 634 eur) a v Írsku (4 890 eur). Na druhej strane tabuľky sú oproti tomu Bulharsko (1 125 eur mesačne) a Maďarsko (1 408 eur), teda štáty, ktoré Slovensko stále predbieha. Tieto čísla však nezahŕňajú rozdiely v nákladoch na život, ktoré sú v jednotlivých štátoch veľmi odlišné.
Minimálna mzda je stále nepostačujúca
Ďalším faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu života slovenských občanov, je výška minimálnej mzdy. Tá síce minulý rok dosiahla hranicu 750 eur a od roku 2025 sa jej hodnota zvýši na 816 eur mesačne, podľa odborných štúdií však stále nie je schopná pokryť ani základné životné náklady slovenských domácností. Počnúc rokom 2026 bude minimálna mzda automaticky určovaná ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, no ani tento mechanizmus nemusí byť dostatočný.
Podľa dostupných dát sú najväčším bremenom pre slovenských spotrebiteľov vysoké ceny potravín a nákladné bývanie. Potraviny sú u nás napríklad približne o 25 percent drahšie v porovnaní s Poľskom a asi o 17 percent drahšie oproti Česku. Optimizmus občanov nevyvoláva ani nedávne opatrenie vlády, ktorá síce znížila sadzbu DPH na potraviny na 5 percent, no zároveň zvýšila základnú sadzbu dane pri ostatných produktoch na 23 percent. Týmto krokom sa avizovaná úspora domácností výraznejšie nerealizuje.
Ekonómovia sa zhodujú, že rozhodujúcim faktorom pre pozitívnejšie vnímanie ekonomickej situácie občanov Slovenska bude schopnosť vlády a ekonomických subjektov dostať rast spotrebiteľských cien pod kontrolu. Pokiaľ bude inflácia stabilne presahovať rast miezd, slovenské domácnosti budú aj naďalej vnímať svoju finančnú situáciu negatívne bez ohľadu na reálne nominálne zvyšovanie platov.
