Od januára 2025 zaviedlo Slovensko výrazne zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 5 percent pre sociálne podniky. V porovnaní so štandardnou sadzbou 23 percent ide o veľké uľahčenie pre subjekty, ktoré reálne zamestnávajú zdravotne znevýhodnených pracovníkov alebo inak prispievajú k riešeniu spoločenských problémov. Miernejšie daňové pravidlá pôvodne mali podporiť cenovú konkurencieschopnosť týchto podnikov, no aktuálne kontroly môžu odhaliť aj menej priaznivé dôsledky.
Podnikatelia hľadajú cesty, ako ušetriť na DPH
Po zavedení nového režimu sa objavili pochybnosti, či niektoré podniky bez skutočného sociálneho zámeru nezneužívajú výhody vyplývajúce zo zníženej sadzby dane. Finančná správa už spustila kroky na dôkladnú kontrolu subjektov, ktoré si túto zníženú sadzbu nárokujú. Cieľom kontrol je preskúmať, či dosahujú reálny sociálny vplyv, najmä v oblasti zamestnávania znevýhodnených zamestnancov, alebo táto výhoda slúži len ako nástroj na zníženie daňovej záťaže a zvýšenie zisku.
Podľa existujúcich právnych pravidiel môžu sociálne podniky uplatňovať zníženú DPH len vtedy, ak vykonávajú činnosti priamo spojené so sociálnou ekonomikou a ak celý zisk investujú späť do sociálnych aktivít. Typickým príkladom poctivého prístupu je terapeutická lekáreň Lepší príbeh, ktorá zamestnáva 11 pracovníkov so zdravotným znevýhodnením z celkového počtu 19 zamestnancov.
Na opačnom spektre je však napríklad e-shop ispot.sk, ktorý so zvýhodnenou 5-percentnou sadzbou predáva produkty značky Apple bez jasnej pridanej sociálnej hodnoty. Podľa expertov na daňové právo v takýchto prípadoch ide o takzvanú refakturáciu. Firma využíva priaznivejší režim iba na lacnejší predaj štandardnej elektroniky bez ďalšieho spracovania či účasti zdravotne či inak znevýhodnených osôb.
Podobný problém sa vyskytuje aj v stavebníctve. Viaceré sociálne podniky vstupujú ako fakturační partneri do združení s bežnými stavebnými firmami. Následne napríklad bežné rekonštrukčné práce účtujú s piatimi percentami DPH namiesto obvyklých 23 percent, hoci reálne tieto práce vykonáva firma, ktorá by mala používať štandardnú sadzbu dane. Prakticky tak dochádza k fakturovaniu „cez sprostredkovateľa“ za účelom výrazného zníženia finálnej ceny služby a získania konkurenčnej výhody.
Dôsledkom môže byť sprísnenie legislatívy
Výhodná miera flexibility a relatívne nejasná formulácia zákona spôsobujú, že niektoré podniky využívajú legislatívne medzery na získanie neoprávnených konkurenčných výhod. Do popredia sa tak čoraz viac dostáva otázka, či existujúce pravidlá nie sú príliš voľné a či v záujme zachovania férovej súťaže nie je nutné pristúpiť k ich úpravám.
Sociálne podniky pritom nie sú na Slovensku novinkou a už v minulosti sa stretli so skúsenosťami s kontroverziami. Od ich zavedenia v roku 2008 boli medializované prípady neefektívneho využívania eurofondov, klientelizmu či pochybení, ktorých náklady často nakoniec znášal štát.
Finančná správa momentálne vykonáva detailné analýzy a kontroly aktuálnych prípadov, ktoré môžu rozhodnúť o budúcnosti tejto daňovej úľavy. Ak sa systematické zneužívanie výhod potvrdí, pravdepodobne dôjde k sprísneniu legislatívy. Zákonodarcovia by mohli obmedziť zvýhodnenie len na jasne definované aktivity s dokázateľným prínosom pre znevýhodnených pracovníkov či širšiu spoločnosť.
Zverejnenie výsledkov kontrol dá jasný signál trhu
Výstupy prebiehajúcej kontroly by mohli nielen ukázať aktuálny rozsah problému, ale nastaviť aj jasné mantinely pre podnikateľov. Rozhodujúcim faktorom totiž zostáva odpoveď na otázky, či môže byť štandardný predaj elektroniky znížene zaťažený sociálnou daňou, alebo či môže sociálny podnik len sprostredkovávať tovar bez reálneho zapojenia do sociálnej ekonomiky.
Ak kontroly potvrdia pochybnosti, niektoré subjekty budú pravdepodobne nútené opraviť predchádzajúce daňové priznania. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že štát vyšle jasný trhový signál o neprípustnosti zneužívania systému. Zároveň môže dôjsť k vyprofilovaniu jasne identifikovateľných podnikateľských činností, ktoré budú môcť sociálnu úľavu využívať bez rizika sporov s daňovými úradmi.
