Slovensko čelí prehlbujúcim sa problémom s konsolidáciou verejných financií. Hoci vláda už na tento rok predstavila balík opatrení na znižovanie rozpočtového schodku a verejného dlhu, aktuálne dáta naznačujú, že táto cesta bude zložitejšia a dlhšia, ako pôvodne predpokladali analytici a politickí lídri. Podľa najnovších analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) môže verejný dlh do roku 2028 narásť až na alarmujúcu úroveň 68,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), ak vláda urýchlene neprijme dodatočné opatrenia.
Rastúci deficit a výdavkové limity ako výzva
Podľa aktuálnych údajov vláda mieni postupne znižovať fiškálny deficit na 2,8 % HDP do roku 2028, no toto číslo nebude postačovať na zastavenie rastu dlhu. Na dosiahnutie stabilnej situácie by musel deficit klesnúť minimálne na úroveň 2,7 % HDP a konsolidačné opatrenia by museli pokračovať intenzívne najmenej do roku 2029.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že už budúci rok bude potrebné nájsť presné opatrenia na znižovanie výdavkov a zvyšovanie príjmov vo výške až 1,8 miliardy eur. V nasledujúcich rokoch sa k tejto sume pridajú ešte stovky miliónov eur. Ide teda o situáciu, v ktorej bude štát pravdepodobne nútený siahať buď po prijímaní tvrdších úsporných opatrení, alebo po zvyšovaní daní.
Samotná otázka dodržiavania výdavkových limitov je rovnako náročná. Platné európske pravidlá umožňujú vládam miernejší rast výdavkov. Hoci vlani bol zaznamenaný rast výdavkov na úrovni 3,8 %, čo je menej ako povolených 6,2 % v rámci európskych kritérií, príčinou tohto nižšieho čerpania bolo najmä zníženie cien energií, a teda išlo o externý faktor, nie priamy výsledok systémových úspor vlády. V prípade odlišného cenového prostredia by limit pravdepodobne nebol splnený.
Konsolidácia potrvá roky, Slovákov čakajú vyššie dane
Z dlhodobejšej perspektívy je jasné, že proces konsolidácie verejných financií Slovensko neopustí príliš skoro. Experti i Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane upozorňujú, že ak vláda staví iba na miernejšie európske ciele, ozdravovanie financií sa natiahne na oveľa dlhšie obdobie. Jedinou možnosťou, ako túto situáciu skrátiť a urýchliť stabilizáciu dlhu, je návrat k prísnejším národným pravidlám hospodárenia, ktoré sa uplatňovali v minulosti.
Bez tohto kroku Slovensko hrozí, že sa na mnoho rokov bude musieť uchýliť k škrtaniu výdavkov a postupnému zvyšovaniu rôznych typov daní. Práve táto situácia by sa prejavila na hospodárstve krajiny aj životnej úrovni domácností.
Domácnosti pocítia zdražovanie a obmedzenia verejných služieb
Vývoj verejných financií bude mať nevyhnutne konkrétny dopad aj na slovenské domácnosti. Rast zadlženia a výdavkové tlaky vládnych inštitúcií totiž automaticky naznačujú možné zvyšovanie daní či obmedzenia financovania verejných služieb. Rodinné rozpočty môžu v nasledujúcich rokoch zaťažovať vyššie dane z príjmu, ako i vyššie nepriame dane v podobe zvýšenej sadzby DPH za každodenné tovary a služby.
Zvýšenie daní prirodzene znižuje disponibilné príjmy domácností, čo obmedzuje možnosti úspor, investovania a spotreby. Rozpočtová neistota navyše pôsobí aj na celkovú spotrebiteľskú dôveru, čo môže vo výsledku spomaľovať celý ekonomický rast krajiny.
Výrazné finančné obmedzenia budú pravdepodobne cítiť aj vo verejných službách, na ktoré sú domácnosti zvyknuté. Menej prostriedkov môže znamenať zníženie kvality alebo dostupnosti vzdelávacích programov, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, či stagnujúce investície do potrebnej infraštruktúry. Tento scenár by mohol na dlhé obdobie negatívne ovplyvniť kvalitu života obyvateľov Slovenska.
Pred vládou tak stojí jasná, no mimoriadne náročná úloha – balansovať medzi nutnosťou rýchlej konsolidácie verejných financií a zabezpečením životnej úrovne domácností, ktoré sa už dnes obávajú o svoju ekonomickú budúcnosť.