Slovenský premiér Robert Fico vyvolal medzinárodnú pozornosť svojim kontroverzným vyhlásením, podľa ktorého by Slovenskej republike prospela neutralita. Výrok odznel počas jeho príhovoru na pôde ministerstva hospodárstva len pár hodín pred plánovaným stretnutím lídrov parlamentných strán na pôde prezidentského paláca. Témou stretnutia pritom bolo práve prerokovanie ďalšieho zvyšovania obranných výdavkov, ku ktorým sa Slovensko ako člen NATO zaviazalo. Premiérovo vyhlásenie už vyvolalo búrlivé reakcie opozičných politikov aj koaličných partnerov, ktorí označujú neutralitu za ekvivalentnú odchodu Slovenska zo Severoatlantickej aliancie.
Vnútropolitické otrasy a odmietavé reakcie partnerov
Podľa premiéra Roberta Fica súčasná situácia nepraje Slovensku, pretože prebiehajúce závody v zbrojení vraj obohacujú predovšetkým medzinárodné zbrojárske spoločnosti. Ako príklad uviedol obdobie pandémie, počas ktorej údajne profitovali predovšetkým veľké farmaceutické korporácie. Nepriamo tým naznačil komerčné motívy, ktoré by mohli určovať súčasný geopolitický vývoj. Zároveň priznal, že otázku neutrality otvoril síce jasne, ale definitívne rozhodnutie presahuje jeho právomoci.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka jeho postoj považuje za škodlivý a neakceptovateľný, pričom premiérove úvahy o neutralite chápe ako jednoznačné ohrozenie stability krajiny. Takisto pripomína, že Slovensko je už od roku 2004 súčasťou NATO, kde členské krajiny podľa článku 5 dávajú jasnú záruku kolektívnej ochrany v prípade vojenského napadnutia jednej z nich. Aj koaličný partner Hlas sa stavia k tejto otázke odmietavo, keď pripomína, že všetci najvyšší ústavní predstavitelia vrátane premiéra nedávno potvrdili jasné ukotvenie krajiny v NATO aj v Európskej únii. V tejto súvislosti uviedli, že neutralita by prakticky znamenala významné bezpečnostné riziká a stratégie, ktoré sú v rozpore so základnými záujmami Slovenska.
Ekonomické dopady prípadného odchodu z NATO
Podľa analytikov a odborníkov na bezpečnostnú politiku by vystúpenie Slovenska z NATO malo ďalekosiahle ekonomické dôsledky. Slovenská republika by po strate výhod, ktoré jej členstvo poskytuje, bola nútená investovať oveľa vyššie finančné zdroje na samostatné zaistenie vlastnej obranyschopnosti. Doterajšie ekonomické analýzy naznačujú, že by išlo o sumy výrazne prekračujúce dnešnú úroveň obranných výdavkov.
Varovným príkladom je napríklad Ukrajina, ktorá sa dlhodobo deklarovala ako neutrálna krajina a následne čelila invázii zo strany Ruska v roku 2022. Situáciu zohľadnili aj tradične neutrálne krajiny ako Švédsko a Fínsko, ktoré sa následne rozhodli vstúpiť do NATO, aby posilnili svoju bezpečnosť a eliminovali budúce riziká.
Aktuálny konflikt v Európe tak vedie mnohých k názoru, že neutralita v súčasných geopolitických podmienkach predstavuje práve naopak väčšiu zraniteľnosť než bezpečnostnú garanciu. Navyše by sa mohli vytvoriť zásadné otázniky o stabilite ekonomiky, investičného prostredia i geopolitickom postavení krajiny.
Smerovanie Slovenska vyvoláva otázniky aj v zahraničí
Vyjadrenia premiéra Roberta Fica ohľadne neutrality a jeho avizovaného odporu voči plánovanému ukončeniu importu ruských energií do Európskej únie od roku 2028 sa stretávajú so zvýšenou zahraničnou pozornosťou. Analytici zdôrazňujú, že premiérovo spochybňovanie závislosti na Rusku, vrátane jeho obáv z vysokých finančných sankcií od Gazpromu, vyvoláva množstvo otázok týkajúcich sa geopolitického smerovania Bratislavy.
Viaceré krajiny EÚ momentálne intenzívne pracujú na diverzifikácii energetických zdrojov, aby znížili svoju závislosť od ruského plynu a ropy. Fragmentovaná pozícia Slovenskej republiky v týchto otázkach by mohla predstavovať dodatočné ekonomické aj politické riziko v rámci európskej spolupráce. Situáciu už pozorne sledujú popredné svetové médiá a očakáva sa, že prípadné kroky slovenskej vlády budú ďalšími indikátormi jej širšieho zahraničnopolitického kurzu smerom na budúce roky.
