Organizácia Spojených národov (OSN) tento týždeň zverejnila alarmujúce varovanie pred rýchlym približovaním kritickej hranice globálneho oteplenia. Podľa predpovedí Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje až 70-percentná pravdepodobnosť, že počas obdobia rokov 2025 až 2029 priemerná globálna teplota prekročí stanovenú hranicu zvýšenia o 1,5 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia (1850 – 1900). Tento limit stanovila Parížska klimatická dohoda s cieľom predísť najvážnejším dopadom klimatických zmien.
Otepľovanie rastie rýchlejšie, než sa predpokladalo
Z najnovšej správy vypracovanej britskou meteorologickou službou Met Office za spolupráce viacerých renomovaných medzinárodných vedeckých organizácií vyplýva, že ročné priemerné teploty v danom päťročnom období sa budú pohybovať medzi 1,2 až 1,9 °C nad historickými hodnotami pred industriálnou revolúciou. Riziko, že minimálne jeden rok v období 2025 – 2029 prekročí hranicu dvojstupňového oteplenia, je síce aktuálne nízke (1 %), no odborníci upozorňujú na trend, podľa ktorého táto pravdepodobnosť veľmi pravdepodobne postupne narastie podobne ako v prípade hranice 1,5 °C, ktorej prekročenie bolo prvýkrát zaznamenané v roku 2024.
Navyše, viaceré klimatické modely signalizujú mimoriadne znepokojujúci dlhodobý trend. Podľa údajov WMO založených na pozorovaniach posledných desaťročí a projekciách do roku 2034 už aktuálne globálne oteplenie činí približne 1,44 °C. Európsky klimatický program Copernicus hlási o niečo konzervatívnejší údaj – asi 1,39 °C. V oboch prípadoch však existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že kritická hodnota oteplenia o 1,5 stupňa Celzia bude dlhodobo definitívne prekročená najneskôr do polovice roku 2029.
Extrémne počasie a ekonomické škody narastajú celosvetovo
Rýchlejšie tempo globálneho otepľovania vedie už teraz k citeľnému zosilneniu extrémnych poveternostných udalostí po celom svete. Výskyt intenzívnych prívalových zrážok, dlhotrvajúcich období sucha a rekordných vĺn horúčav narastá výraznejšie, než klimatické modely ešte pred niekoľkými rokmi predstavovali. Výnimočné povodne postihli nedávno oblasti Austrálie, Alžírska, Francúzska, Indie, Číny a Ghany, zatiaľ čo závažné lesné požiare spôsobili obrovské škody v Kanade. Pred pár týždňami boli zároveň zaznamenané extrémne teploty v Spojených arabských emirátoch, kde namerali až 52 °C, v Číne teplomery ukázali viac ako 40-stupňové tropické horúčavy. Pakistan po období vysokej teploty zasiahli nebezpečné veterné smršte.
Tieto udalosti dokazujú, že dôsledky klimatických zmien nie sú len záležitosťou ekológie, ale zásadne ovplyvňujú globálnu ekonomiku. Zvyšujúce sa materiálne škody spôsobené extrémnymi prejavmi počasia zaťažujú rozpočty jednotlivých krajín a firiem. Odborníci upozorňujú, že pokračujúca závislosť krajín od fosílnych palív v konečnom dôsledku povedie k ďalším masívnym hospodárskym stratám, ktoré pocíti podnikateľská sféra aj bežní ľudia.
Znižovanie emisií musí byť prioritou číslo jeden
Vedci jednoznačne zdôrazňujú nevyhnutnosť radikálnych a okamžitých opatrení. Vlády jednotlivých krajín a súkromné spoločnosti sú dnes vyzývané, aby urýchlene pristúpili k zásadným zmenám vo všetkých sektoroch ekonomiky s cieľom minimalizovať emisie oxidu uhličitého. Zrýchlená transformácia energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom a zeleným technológiám je podľa expertov kľúčovým krokom pre zmiernenie neodvratných klimatických rizík. V opačnom prípade hrozí ďalšie vyostrenie extrémneho počasia, hospodársky kolaps v najviac zasiahnutých regiónoch a ohrozenie životov miliárd ľudí.
Globálna spolupráca medzi vládami, firmami a investormi na presune investícií zo zdrojov založených na fosílnych palivách do čistej energetiky je preto podľa autorov správy nevyhnutná. Ak majú byť ekonomiky udržateľné a odolné voči budúcim výzvam, dekarbonizácia musí byť absolútnou prioritou v krátkodobej aj dlhodobej perspektíve. Vedci pritom varujú, že pokiaľ bude súčasný trend pokračovať aj ďalších niekoľko rokov, prekročenie kritickej hranice oteplenia o 1,5 °C sa stane faktom bez šance na návrat.
