Rozhodnutie USA zdvojnásobiť dovozné clá na európsku oceľ vyvoláva vážne obavy o ekonomickú stabilitu Európy, pričom osobitne ohrozené je Slovensko. Ekonomika krajiny je silne orientovaná na automobilový priemysel a prípadné negatívne dopady opatrení americkej administratívy by mohli výrazne pocítiť práve slovenské automobilky. Podľa britského denníka The Guardian by strata prístupu na americký trh spôsobila európskym producentom ocele veľké problémy, čím by sa oslabila ich konkurencieschopnosť voči hráčom z USA a Číny.
automobilový sektor na Slovensku ohrozujú cenové výkyvy ocele
Slovensko sa radí k svetovým lídrom v produkcii automobilov v prepočte na obyvateľa, pričom výrobné závody značiek ako Volkswagen Slovakia, Kia, Stellantis či Jaguar Land Rover tvoria významnú časť slovenského hospodárstva. Tieto automobilky sú úzko závislé od stabilných dodávok ocele z európskych trhov, ktorá je nevyhnutná pri výrobe karosérií, podvozkov i ďalších strategických komponentov.
Ak sa import európskej ocele do USA výrazne obmedzí v dôsledku zvýšených ciel, dochádza k pretlaku ocele na vnútornom európskom trhu. Toho následkom je nestabilita cien, ktorá môže kolísať medzi extrémnymi poklesmi kvôli nadbytku ponuky a prudkým rastom cien v momentoch, keď výrobcovia obmedzujú produkciu. Tieto výkyvy by automobilkám priniesli ďalšiu ekonomickú neistotu a zvýšené výrobné náklady. Pritom už dnes tento segment zápasí s výraznými výzvami, akými sú prechod na elektromobilitu, nestabilita v dodávateľských reťazcoch a tlak na ekologickejšiu výrobu.
Ekonomické efekty by mohli byť významné jednak vo forme zvýšenia cien vstupných surovín, jednak v potenciálnom oslabení konkurenčnej pozície automobilových značiek pôsobiacich na Slovensku. To by mohlo vyústiť aj do ohrozenia zamestnanosti v automobilovom priemysle, ktorý v krajine priamo aj nepriamo zamestnáva desaťtisíce ľudí.
EÚ hľadá riešenia v podpore udržateľnej výroby ocele
Európska únia sa podľa odborníkov môže vyhnúť horším ekonomickým dopadom týchto opatrení implementáciou rýchlych a presných krokov. Tieto zahŕňajú predovšetkým masívne investície do modernizácie európskeho oceliarskeho sektora s využitím ekologických technológií. Veľká nádej sa kladie na prechod na výrobu ocele pomocou zeleného vodíka, ktorý by nahradil tradičné technológie využívajúce fosílne palivá.
Európska komisia v tomto smere zohráva kľúčovú rolu, pretože má potrebné finančné prostriedky a možnosti na podporu výskumu, technologické inovácie a diverzifikáciu zdrojov energie. Práve znižovanie nákladov na energiu pre oceliarskych producentov by im mohlo umožniť konkurovať aj v sťažených podmienkach zavedených americkými clami.
Ďalším odporúčaným krokom odborníkov z oblasti obchodnej politiky je vyvinutie väčšej diplomatickej snahy zo strany EÚ. Brusel by mohol nielen rokovať s USA o možných výnimkách pre európskych exportérov, ale aj aktívnejšie diverzifikovať vývozné trhy pre európsku oceľ. V budúcnosti by tým došlo k podstatnému zníženiu citlivosti Európy voči podobným jednostranným krokom zahraničných obchodných partnerov.
Strata strategickej sebestačnosti by bola bezpečnostným rizikom
Ak by Európska únia nedokázala efektívne reagovať a ochrániť domácich producentov ocele, mohla by čeliť významným strategickým dôsledkom. Strata vlastnej výroby ocele by totiž znamenala potrebu finančne náročného dovozu tejto strategicky dôležitej suroviny z krajín ako USA či Čína. Toto by výrazne ohrozilo nielen hospodársku stabilitu, ale aj strategickú nezávislosť Európy.
Domáca výroba ocele je jednou z kľúčových častí hospodárskej infraštruktúry Európy a jej strata by mala významne negatívny dopad na celkovú hospodársku odolnosť a bezpečnostnú pozíciu EÚ. Tieto fakty podľa analytikov zdôrazňujú nevyhnutnosť jednotnej a koordinovanej európskej reakcie v krátkom časovom horizonte.
