Na pondelkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre energetiku v Luxemburgu došlo k nečakanému zvratu. Slovensko a Maďarsko sa rozhodli zablokovať prijatie spoločného vyhlásenia, ktoré počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu na územie EÚ najneskôr do konca roka 2027. Rozhodnutie dvoch členských štátov oznámil poľský námestník ministra pre klímu Krzysztof Bolesta, ktorý však zároveň zdôraznil širokú podporu zvyšku bloku pre tento plán energetickej nezávislosti od Ruska.
Slovensko a Maďarsko proti zvyšným členom EÚ
Zástupcovia oboch krajín argumentovali svojím rozhodnutím výraznou závislosťou svojich ekonomík od dodávok ruského plynu. Postoj Slovenska je v súlade s nedeľným stanoviskom premiéra Roberta Fica, ktorý zaviazal ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby sa pokúsil o odklad rokovaní o ďalšom balíku sankcií proti Rusku, kým nebude dôsledne vyriešený problém s odstavením ruského plynu.
Fico varoval pred viacerými rizikami, ktoré podľa neho hrozia Slovensku. Okrem dopadov na ceny plynu pre domácnosti, ktoré môžu podľa niektorých odhadov vzrásť o 40 až 50 percent, upozornil najmä na právnu otázku. Slovensko má totiž podpísanú zmluvu s ruským Gazpromom, ktorá je platná až do roku 2035. Zastavenie odberu plynu by podľa premiéra mohlo viesť k súdnemu sporu a finančnej pokute okolo 20 miliárd eur, ktorej by krajina mohla čeliť.
Maďarsko z podobných dôvodov dlhodobo a dôrazne nesúhlasí s úplným zastavením dovozu ruského plynu. Oba štáty podľa informácií poľského námestníka ministra odôvodnili svoj postoj pochybnosťami o zabezpečení alternatívnych dodávok energií a obavami z ich prudkého cenového nárastu.
Európska komisia chystá alternatívny plán bez slovensko-maďarského veta
Blokovanie plánu však pre Slovensko a Maďarsko nemusí znamenať dlhodobý úspech. Európska komisia pripravuje na utorok nový legislatívny návrh, ktorý umožní schválenie zákazu dovozu ruského plynu pomocou tzv. posilnenej kvalifikovanej väčšiny. V praxi by to znamenalo, že Bratislava a Budapešť tentoraz stratia možnosť využiť právo veta, čím môžu byť vo výsledku prehlasované. Slovenská vláda však avizovala, že aj v prípade takejto procedúry jej postoj zostane kritický.
Premiér Fico označil tento krok Európskej komisie za cielený obchvat jednomyseľnosti, keďže je zrejmé, že v otázke plynu jednomyseľnú dohodu nemožno dosiahnuť. Slovensko plánuje podľa neho požadovať jasné garancie, či štáty ako Česko alebo Nemecko v prípade budúceho výpadku zaistia dostatočné náhradné dodávky plynu pre slovenských odberateľov.
Cena ruského plynu: skutočne lacný či drahší, než tvrdí vláda?
Premiér Robert Fico obhajuje svoj odpor k rozhodnutiu EÚ tvrdením, že ruský plyn je pre Slovensko lacnou alternatívou. Túto informáciu však nedávno spochybnil opozičný poslanec Karol Galek (SaS), ktorý analyzoval údaje Eurostatu za druhú polovicu minulého roka, keď Slovensko ešte vo veľkom objeme odoberalo plyn od Ruska. Podľa jeho analýzy patrilo Slovensko práve v tomto období k najdrahším krajinám v Európskej únii, keď ide o ceny plynu pre veľké podniky.
Galek zdôraznil ešte väčšie cenové rozdiely po prepočte podľa kúpnej sily. V takejto analýze malo Slovensko dokonca najdrahšie ceny plynu v celej EÚ, čo znamená, že tvrdenia vlády o nízkej cene od ruského exportéra sú podľa neho minimálne diskutabilné. Skutočným dôvodom aktuálnych výhodných cien plynu sú podľa Galeka skôr štátne dotácie. Tie však majú v budúcom roku skončiť ako súčasť širšej snahy vlády o konsolidáciu verejných financií.
V praxi sa tak domácnosti môžu už čoskoro pripraviť na výrazný nárast cien energií, čo vyvoláva ďalšie otázky okolo pripravenosti ekonomiky a obyvateľov na energetickú transformáciu, ktorá nevyhnutne sprevádza prechod na alternatívne zdroje plynu mimo Ruska.
