Premiér Robert Fico v nedeľu oznámil, že Slovensko plánuje požiadať o odklad hlasovania Európskej únie o pripravovaných sankciách voči Rusku. Podľa premiéra je tento krok podmienený predovšetky zabezpečením alternatívnych dodávok energií a dojednaním finančných kompenzácií pre Slovensko v súvislosti s možnými ekonomickými stratami. Slovenská vláda je totiž znepokojená rizikami, ktoré by mohli prameniť z ukončenia dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.
Energetická bezpečnosť ako hlavný cieľ
Podľa premiéra je v tejto chvíli existenčne dôležité zabezpečiť dodávky plynu, ropy aj jadrového paliva. Obáva sa, že pokiaľ sa Slovensko prerušenia ruských dodávok dočká bez jasnej alternatívnej stratégie, vzniknú závažné ekonomické škody. V prípade plynu považuje vláda za problematické, či by mohli krajine ostatní európski partneri pri skutočnej energetickej kríze efektívne pomôcť, ak by sa Slovensko ocitlo odrezané od ruských zdrojov.
Zvláštnu pozornosť si v tomto kontexte zasluhuje aktuálna zmluva Slovenska s ruskou spoločnosťou Gazprom. Záväzok odoberať plyn platí až do roku 2035 a jeho skoršie vypovedanie by podľa premiéra Fica mohlo spôsobiť požiadavku ruskej strany na kompenzáciu škôd. Potenciálna finančná záťaž takejto medzinárodnej arbitráže by pritom mohla dosiahnuť približne 20 miliárd eur. Aj preto Fico žiada, aby EÚ najskôr vyriešila otázku dodávok energií a finančných kompenzácií, až potom sankčný mechanizmus ďalej uplatňovala.
Zároveň potvrdil, že jadrové palivo sa momentálne nenachádza v centre plánovaných sankčných opatrení. Premiér však upozorňuje na vysokú úroveň závislosti slovenských jadrových elektrární od dodávok tejto komodity z Ruska. Zásoby paliva sú síce dostatočné na určitý čas, no jeho úplné nahradenie inými dodávateľmi v krátkodobom horizonte by podľa odborníkov bolo veľmi náročné a nákladné.
Cenová výhodnosť ruského plynu spochybnená
Pokiaľ ide o argumenty Roberta Fica týkajúce sa výhodnosti ruského plynu, názory sa rozchádzajú. Premiér prezentuje plyn ako cenovo zvýhodnený zdroj, no protirečia mu údaje, ktoré boli nedávno prezentované opozičným poslancom Karolom Galekom zo strany SaS. Podľa jeho analýzy údajov Eurostatu za druhý polrok 2024 patrili ceny ruského plynu pre veľkoodberateľov na Slovensku medzi najvyššie v celej Európskej únii. Slovenská cena 70,60 eura za megawatthodinu bola výrazne vyššia ako európsky priemer 54 eur.
Ešte horšia situácia nastáva, pokiaľ sa zohľadní parita kúpnej sily. Slovensko v takejto analýze dokonca vykazuje najvyššiu cenu plynu v celej EÚ. Paradoxne, nízke ceny plynu pre domácnosti na Slovensku sú podľa Galeka len dôsledkom masívnych štátnych dotácií vo výške 2 miliardy eur za posledné dva roky, čo v prepočte na jednu domácnosť činí približne 850 eur podpory.
Galek kritizuje Ficovu stratégiu a tvrdí, že Slovensko má realistické možnosti, ako ruský dovoz plynu nahradiť. Vyjadruje presvedčenie, že krajina nie je životne závislá od Ruska a vyzýva slovenskú vládu, aby podporila celoeurópsku iniciatívu na úplné odstrihnutie sa od dodávateľov energií z Ruskej federácie v reakcii na vojenský konflikt na Ukrajine.
Zásoby plynu sú zatiaľ zabezpečené, tvrdí SPP
Premiérove tvrdenia o možnom nedostatku dodávok plynu narážajú na aktuálnu situáciu v oblasti zásobovania Slovenska. Slovenská verejnosť bola nedávno informovaná spoločnosťou SPP, že zásoby plynu sú momentálne dostatočné a zásobníky sa priebežne dobre dopĺňajú. Podľa dostupných údajov tak v súčasnosti nehrozí, že by krajina musela čeliť akutnému nedostatku plynu počas tohto roka.
Napriek priaznivému krátkodobému výhľadu si však vláda z dlhodobého hľadiska plánuje ponechať priestor na vyjednávanie v Bruseli. Práve preto chce Slovensko počkať s prísnejšími sankciami proti Rusku, kým nebudú vyriešené otázky, ktoré premiér Fico opakovane označil za kritické pre ochranu slovenskej ekonomiky.
Najbližšími dňami ukážu, či sa slovenskej diplomacii podarí odložiť rozhodnutie EÚ o nových protiruských sankciách alebo Európska únia rozhodne o razantnejšom postoji aj napriek slovenským výhradám.
