Podľa najnovších údajov Eurostatu z roku 2023 sa Slovensko ocitlo v alarmujúcej dôchodkovej situácii. Až 33,2 % všetkých obyvateľov krajiny dnes dostáva niektorý typ dôchodkovej dávky. Tento pomer je najvyšší v rámci celej Európskej únie, kde priemer nedosahuje ani 28 percent. Súčasná situácia pripomína ekonomické prostredie, ktoré kedysi viedlo Grécko k vážnej finančnej kríze. Na Slovensku aktuálne poberá dôchodok približne 1,82 milióna ľudí, pričom len za posledný rok ich počet stúpol o viac ako 45-tisíc.
Starnúca populácia zvyšuje tlak na verejné financie
Výrazne stúpajúci počet dôchodcov zaťažuje slovenské verejné financie do takej miery, že výdavky na starobné dôchodky vzrástli z úrovne 6,5 percenta HDP v roku 2021 až na súčasných 7,6 percenta HDP v roku 2023. Tým sa zvyšuje ekonomický tlak na štát, ktorý musí čoraz viac prostriedkov presúvať na financovanie sociálneho zabezpečenia. Jedným z hlavných dôvodov nárastu je nižšie nastavená veková hranica odchodu do dôchodku, ako aj výrazne väčší počet poberateľov invalidných dôchodkov oproti štandardu v iných európskych krajinách.
Zvlášť kritická situácia nastáva pri analýze skupiny obyvateľov vo veku od 50 do 74 rokov. Na Slovensku až 55 percent občanov v tejto vekovej kategórii aktuálne čerpá nejakú formu dôchodku, čo je vysoko nad európskym priemerom na úrovni 45 percent. Pre porovnanie, Grécko, ktoré bolo nútené po svojej kríze prijať zásadné reformy, dnes vykazuje v rovnakej vekovej skupine podiel čerpateľov dôchodkov len vo výške 33 percent. Ak by Slovensko chcelo dosiahnuť podobné výsledky, približne 350-tisíc terajších dôchodcov by sa ocitlo bez štátnej podpory.
Ďalším problémom sociálneho systému je nadmerne vysoký podiel osôb s takzvanou „papierovou invaliditou“. Na podporu zdravotne znevýhodnených a chorých ľudí Slovensko vynakladá vyše 25 percent všetkých sociálnych výdavkov, čo ročne znamená dodatočné výdavky asi 1,5 miliardy eur oproti európskemu štandardu. Situáciu komplikuje aj nedávno zavedený „trinásty dôchodok“, ktorý každoročne predstavuje náklady približne vo výške jednej miliardy eur navyše.
Bez zmien hrozí Slovensku grécky scenár
Kým niektoré európske krajiny, ako napríklad Dánsko, na starnutie populácie úspešne reagujú zvýšením hranice dôchodkového veku a lepšou reguláciou invalidných dôchodkov, slovenská vláda ešte razantné opatrenia neprijala. Analýzy odborníkov naznačujú, že ak štát nepristúpi k zásadnej reforme dôchodkového systému, Slovensko čaká podobná kríza, aká zasiahla Grécko a otriasla celou Európskou úniou.
Súčasné dáta jasne ukazujú, že starnutie obyvateľstva spolu s každoročným prírastkom počtu dôchodcov a klesajúcim množstvom ekonomicky aktívnych ľudí vedie k neudržateľnej situácii. Tá v budúcnosti povedie k výraznému zvyšovaniu verejného dlhu, ktorý by jednoducho nebol udržateľný. Preto je potreba komplexnej dôchodkovej reformy už nevyhnutnosťou, na ktorej závisí finančná stabilita krajiny v ďalších rokoch.
Experti volajú po zásadnej reforme
Podľa expertov potrebujú slovenská vláda a verejné inštitúcie urýchlene prijať jasné opatrenia vedúce k stabilizácii dôchodkového systému. Medzi najviac odporúčané kroky patrí zvýšenie vekovej hranice dôchodkov a optimalizácia počtu invalidných dôchodcov, aby boli v súlade so štandardom v iných členských štátoch EÚ.
Bez potrebných opatrení hrozí, že budúce generácie dôchodcov budú mať oproti svojim predchodcom výrazne nižšie dôchodkové dávky. Preto analytici zdôrazňujú naliehavú potrebu otvorenej celospoločenskej diskusie a politickej odvahy, ktorá by dovolila realizovať kroky potrebné na udržanie ekonomickej stability Slovenska.
Prieskumy a scenáre ekonomickej budúcnosti ukazujú jednoznačne, že ak Slovensko okamžite nezareaguje reformou dôchodkového systému, môže sa už v blízkej dobe ocitnúť v podobnej situácii, akú pred rokmi zažilo zadlžené Grécko. Čas na realizáciu potrebných zmien je práve teraz.
