Slovensko bolo zaradené na 24. miesto v aktuálnom finančnom rebríčku prosperity Európskej únie za rok 2025. Podľa tohtoročného Indexu prosperity sa krajina nachádza v spodnej tretine hodnotených štátov, pričom slabšie výsledky dosiahli len Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Hoci Slovensko zaznamenalo v niektorých čiastkových oblastiach zlepšenia, jeho celkové postavenie sa oproti predošlému obdobiu nezlepšilo.
Ekonomický rast za konkurenciou výrazne zaostáva
Podľa nových údajov, ktoré zverejnila Slovenská sporiteľňa, vzrástla slovenská ekonomika v rozmedzí rokov 2019 až 2024 celkovo o zhruba 8 percent. Tento nárast síce prekonáva priemerný hospodársky rast Európskej únie, ktorý predstavoval približne 5 percent, no Slovensko napriek tomu zostáva výrazne pozadu v porovnaní so štátmi strednej a východnej Európy. Pre porovnanie, Chorvátsko dosiahlo za identické obdobie rast vo výške až 19 percent, Poľsko a Bulharsko si pripísali 14-percentný rast.
Lídrom európskeho Indexu prosperity za rok 2025 je už tradične Švédsko. Z bývalého východného bloku sa najlepšie umiestnilo Slovinsko na vynikajúcom 4. mieste, zatiaľ čo Estónsko obsadilo 13. priečku a Česká republika skončila pätnásta. Slovensko, neustále zaostávajúce za týmito krajinami, má evidentný problém promptne reagovať na výzvy súčasnej modernej ekonomiky.
Vysoké dane brzdia podnikateľské aktivity, domácnosti málo šetria
Medzi príčiny pretrvávajúceho slabého umiestnenia Slovenska patrí nadpriemerné daňové zaťaženie podnikateľského sektora. Slovensko má v regióne najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb, konkrétne až 24 percent, čo negatívne vplýva na atraktivitu krajiny pre investície. Zavedená transakčná daň ešte viac zvýšila celkové daňové odvody podnikateľov. Podľa dostupných údajov zaplatia firmy v tomto roku na daniach spolu približne 5,6 miliardy eur, čo znamená medziročný nárast na úrovni 25 percent. Prognózy naznačujú, že daňové povinnosti podnikateľského sektora by dokonca mohli v ďalšom roku narásť o ďalších 8 percent.
Ďalší podstatný problém predstavuje aj nedostatočná miera sporenia slovenských domácností. Tie si v roku 2024 odložili iba 5,9 percenta svojich príjmov, pričom priemer úspor v Európskej únii v rovnakom období dosiahol 14,5 percenta. Polovicu všetkých svojich finančných aktív držia domácnosti buď v hotovosti, alebo na bežných bankových účtoch, čo značne obmedzuje ich možnosti efektívne zhodnotiť kapitál či zabezpečiť osobnú finančnú stabilitu.
Bez reforiem hrozí slovenský variant gréckeho scenára
Analytici upozorňujú, že ak Slovensko nenájde odvahu na zásadné systémové reformy, môže v ekonomickej konkurencii s ostatnými európskymi štátmi ešte ďalej slabnúť. Ako model negatívneho vývoja spomínajú príklad Grécka, ktoré obsadzuje v rebríčku prosperity poslednú priečku. Grécka ekonomika je ukážkou dôsledkov zanedbania potrebných štrukturálnych zmien a zamerania sa na krátkodobé fiškálne opatrenia namiesto dlhodobej stratégie.
Podľa ekonomických odborníkov sú potrebné predovšetkým investície a rozvoj kvalitného startupového ekosystému, intenzívnejšie investovanie do výskumu a intenzívnejšie prepojenie akademického sektora s podnikateľským prostredím. Tento recept sa už osvedčil v štátoch ako Estónsko, Izrael alebo Spojené štáty americké a môže byť úspešným kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti aj pre Slovensko.
Ak však nedôjde k rýchlemu prijatiu a implementácii týchto reforiem, Slovensko ohrozuje nielen ďalší pád v ekonomických rebríčkoch, ale aj možnosť vážneho finančného kolapsu podobného tomu, čo pozná Európa z gréckeho príkladu. Budúca prosperita slovenskej ekonomiky tak závisí od schopnosti rázne a včas konať.
