Andrej Danko, predseda Slovenskej národnej strany (SNS), nalieha na premiéra Roberta Fica, aby vláda Slovenska začala serióznu diskusiu o možnom prechode krajiny na neutrálny zahraničnopolitický status, ktorý by pravdepodobne zahŕňal aj vystúpenie z NATO. Táto téma prichádza do popredia práve vo chvíli, keď panuje zvýšený tlak zo strany NATO na zvyšovanie obranných výdavkov členských krajín.
Neutralita Slovenska: ekonomické aspekty a cena bezpečnosti
Podľa Danka sa otázka neutrality stala aktuálnou, keď NATO naznačuje potrebu zvyšovania slovenských výdavkov na obranu až na úroveň približne 5 % HDP, čo zodpovedá sume približne 7 miliárd eur ročne. Danko verí, že náklady na neutrálny status by mohli byť porovnateľné alebo dokonca nižšie. Pokiaľ by vláda rozhodla o neutrálnej pozícii, Slovensko by však muselo zaistiť bezpečnosť svojho územia vlastnými kapacitami, čo by mohlo v konečnom dôsledku znamenať vyššie výdavky, keďže sa krajina už nebude môcť spoliehať na kolektívnu bezpečnosť NATO.
Premiér Robert Fico túto tému sám verejne otvoril, keď položil otázku, či by Slovensku mohla viac prospieť neutrálna orientácia. Jeho výroky okamžite vyvolali ostré reakcie zo strany politických partnerov aj opozície.
Názory opozície a koaličných partnerov
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) vyjadrilo znepokojenie nad diskusiami o neutralite. Líder PS Michal Šimečka označil podobné plány ako rizikové pre bezpečnosť krajiny. Neutralita by podľa neho znamenala faktické vystúpenie z NATO a tým aj ohrozenie štátnej bezpečnosti. Súčasne kritizoval premiéra Fica, že podobnou diskusiou destabilizuje zahraničné ukotvenie Slovenska.
Podobná kritika sa ozvala aj vo vnútri vládnej koalície. Strana Hlas prostredníctvom svojho predsedu Matúša Šutaja Eštoka zdôraznila záväzky vyplývajúce z podpísaného memoranda o jasnom zotrvaní Slovenska v rámci Európskej únie a NATO. Strana Hlas považuje členstvo v NATO za garant bezpečnostnej stability Slovenska a vylučuje možnosť vystúpenia Slovenska z Aliancie.
Zahraničné skúsenosti s neutralitou
Zahraničné skúsenosti naznačujú riziká plynúce z neutrality. Príkladom môže byť Ukrajina, ktorá bola v čase ruskej invázie v roku 2022 neutrálna. Naopak krajiny ako Fínsko a Švédsko po skúsenosti s ruskou agresiou neutralitu opustili a vstúpili do NATO, aby posilnili svoju obranu a bezpečnosť.
Neutralita by Slovenskej republike priniesla zásadnú zmenu zahraničnopolitického smerovania a obranných štruktúr štátu. Diskusia o tejto otázke sa pravdepodobne stane jednou z hlavných politických tém nasledujúcich mesiacov.
