Vláda Dánska pristúpila k jednej z najvýraznejších reforiem dôchodkového systému v Európe, keď oznámila rozhodnutie zvýšiť vek odchodu do dôchodku až na 70 rokov. Krajina sa tým stala jedným zo štátov s najvyšším dôchodkovým vekom vôbec, podobne vysokú hranicu v minulosti uplatňovala napríklad Líbya. Rozhodnutie vyvolalo okamžité kontroverzie a odmietavé reakcie zo strany širokej verejnosti a odborových združení.
Ekonomická stabilita ako hlavný dôvod reformy
Dánska vláda zdôvodňuje prudké zvýšenie dôchodkového veku potrebou zachovania ekonomickej stability dôchodkového systému, ktorý je podľa jej zástupcov dlhodobo ohrozený kvôli nepriaznivému demografickému vývoju. Štát čelí výraznému starnutiu populácie, pričom počet osôb v penzijnom veku rýchlo narastá. Naopak, množstvo pracujúcich, ktorí systém financujú zo svojich príspevkov, má v budúcnosti klesať. Tento krok má preto zabezpečiť stabilitu a dôstojné dôchodky na dlhé obdobie bez negatívnych dopadov na štátne financie.
Podporovatelia reformy poukazujú aj na rastúci trend dobrovoľného zotrvania starších pracovníkov v zamestnaní. Dôvodom má byť lepší zdravotný stav obyvateľov Dánska a stále častejšie využívanie flexibilnejších pracovných úväzkov, ktoré umožňujú zamestnancom pokračovať v pracovnom živote aj po dosiahnutí aktuálne platného dôchodkového veku.
Odbory a odborníci varujú pred sociálnymi nerovnosťami
Navrhnutá reforma však narazila na ostrú kritiku zo strany odborových organizácií, sociálnych expertov a opozičných politikov. Odporcovia poukazujú predovšetkým na nedostatočné zohľadnenie rozdielnej fyzickej náročnosti jednotlivých zamestnaní. Zatiaľ čo kancelárske profesie alebo zamestnanci využívajúci flexibilné pracovné úväzky dokážu pokračovať v práci aj v neskoršom veku, fyzicky náročné odvetvia ako napríklad stavebníctvo, výrobné fabriky či infraštruktúra budú vystavené vážnym problémom.
Odbory upozorňujú, že zamestnanci vo vysoko namáhavých povolaniach môžu čeliť zvýšenému riziku zdravotných komplikácií a rapídne zhoršenej kvalite života po odchode do dôchodku. Podľa kritikov reforma prehlbuje potenciálne sociálne rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Podobné výhrady zazneli už v minulosti aj v iných krajinách Európy, kde zvyšovanie veku odchodu do dôchodku viedlo k verejným protestom, ako tomu bolo napríklad vo Francúzsku pri rozhodnutí zdvihnúť dôchodkový vek na 64 rokov.
Dánsko v rámci Európy s najradikálnejším prístupom
Dánske opatrenie prichádza v čase, keď mnoho európskych krajín postupne upravuje svoj dôchodkový vek smerom nahor. Slovensko aktuálne uplatňuje hranicu 64 rokov a jedného mesiaca pre generácie narodené do roku 1967, pričom mladšie generácie už čelia flexibilnému mechanizmu, závislému od vývoja strednej dĺžky života. Podobný plán existuje aj v Spojenom kráľovstve, kde sa dôchodkový vek má do roku 2028 zvýšiť na hodnotu 67 rokov.
Rozhodnutie Dánska však patrí medzi najvýraznejšie a najradikálnejšie kroky na európskom kontinente. V nadchádzajúcom období sa preto očakáva pokračovanie intenzívnych diskusií a rokovaní medzi vládnymi predstaviteľmi, odborármi, ekonomickými analytikmi a zamestnávateľmi. Ich výsledkom má byť kompromisné riešenie, ktoré by zmiernilo potenciálne negatívne dopady reformy a zároveň zabezpečilo potrebnú finančnú a spoločenskú stabilitu krajiny.
