Slovenská vláda pravidelne upravuje dôchodkovú legislatívu s cieľom zvýšiť príjmy domácností, aktuálne valorizácie však poukazujú na výrazné rozdiely v náraste penzií medzi jednotlivými skupinami dôchodcov. Kým plošné zvýšenie starobných dôchodkov od roku 2025 dosiahlo úroveň 2,1 percenta, niektoré skupiny penzistov naň nemali automaticky nárok, alebo z neho profitovali len čiastočne.
Dôchodky porastú nerovnomerne
Zásady valorizácie minimálnych dôchodkov napríklad stanovujú, že tieto nie sú navyšované priamo. Sociálna poisťovňa valorizuje pôvodný priznaný dôchodok vypočítaný podľa odvedených príspevkov. Následne túto novú hodnotu porovná s aktuálnou sumou minimálneho dôchodku. Pokiaľ je valorizovaný dôchodok stále pod hranicou minimálneho dôchodku, penzista zostáva na doterajšej minimálnej dávke. Ak však valorizovaná suma túto úroveň prekročí, dôchodca automaticky prechádza na vyššiu valorizovanú dávku, pričom nárok na minimálny dôchodok stráca.
Osobitnou kapitolou sú predčasné dôchodky. Bežne platí, že za každých 30 dní skoršieho nástupu na penziu dochádza k trvalému zníženiu dôchodku o 0,5 percenta. Pri odchode do dôchodku dva roky pred oficiálnym vekom to znamená krátenie o približne 12 percent. Výnimkou sú obyvatelia, ktorým bol predčasný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2023 a zároveň odpracovali najmenej 40 rokov. Týmto dôchodcom Sociálna poisťovňa automaticky prepočítava zníženie miernejšou sadzbou 0,3 percenta za každých 30 dní. Toto zvýšenie dôchodkov vstúpilo do platnosti v júni 2025.
Systém valorizácie zároveň prešiel výraznou zmenou pre dôchodky priznané od 1. januára 2025. Na tieto novoprijaté penzie už nebudú platiť pôvodné pravidlá, ale nový mechanizmus zvyšovania dávok. Detailné podmienky sú síce odlišné, no cieľom je zabezpečiť vyššiu spravodlivosť systému voči novým poberateľom.
Mladými generáciami hrozí výrazne nižší dôchodok
Jedným z výrazných problémov súčasného dôchodkového systému je znevýhodnenie mladších generácií. Ľudia narodení po roku 1988 môžu očakávať penzie nižšie až o 25 percent v porovnaní so súčasnými dôchodcami, a to pri rovnakej pracovnej histórii a výške platov. Dôvodom je, že minulé pravidlá umožňovali zohľadniť do dôchodkového poistenia aj obdobia štúdia, materskej dovolenky či nezamestnanosti. Toto pravidlo sa neskôr zmenilo.
Na ilustráciu slúži porovnanie dvoch modelových prípadov. Žena narodená v roku 1962, ktorá pracovala 31 rokov a vychovala dve deti, mala vďaka započítaniu obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a prípadnej nezamestnanosti nárok na dôchodok vo výške 861,10 eur mesačne. Na druhej strane rovnako situovaná žena narodená v roku 1988 by získala dôchodok len 638,40 eur mesačne, keďže nové pravidlá umožňujú započítanie menej poistných období. Rozdiel predstavuje významných 222,70 eur mesačne.
Táto situácia spôsobuje, že mladšie generácie čelia riziku výrazného poklesu finančnej životnej úrovne na dôchodku. Ak štát systém zásadne nezreformuje, nielenže sa zvýši rozdiel medzi starými a novými dôchodcami, ale aj celková spravodlivosť a udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku bude vážne narušená.
Štát čakajú výzvy v dôsledku demografie a ekonomických opatrení
Nevyhnutnosť komplexných reforiem umocňujú aj nepriaznivé demografické trendy. Slovensko eviduje pokles pôrodnosti, pričom mladí ľudia často odkladajú rodenie detí alebo sa rozhodujú deti nemať z dôvodu neistoty ohľadom ich ekonomickej budúcnosti. K týmto obavám prispievajú aj nedávne ekonomické opatrenia vlády, ako napríklad zavedenie kontroverznej dane z finančných transakcií, ktorá motivovala niektorých podnikateľov, ale aj mladých pracovníkov, hľadať stabilnejšie podmienky mimo republiky.
Štát sa tak nachádza pred zložitou úlohou zosúladiť finančnú stabilitu systémov sociálneho zabezpečenia s potrebou zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň budúcich penzistov. Zavádzanie nových valorizácií a úprav pravidiel na rok 2025 je len jednou časťou z množstva úprav, ktoré v budúcnosti môžu byť štátom potrebné. Pozitívnym príkladom aktuálnych opatrení je napríklad od júla 2025 navýšenie opatrovateľských príspevkov o desiatky eur mesačne. Ďalšie úpravy v tejto oblasti sú pripravované už od januára 2026.
To všetko poukazuje na fakt, že bez ďalších komplexných reforiem dôchodkového a sociálneho systému hrozí krajine v budúcnosti vážny ekonomický a sociálny problém. Aj vzhľadom na tento vývoj je dôležité, aby občania boli informovaní o pripravovaných zmenách a podľa možností sa na ne pripravili, či už individuálnymi úsporami alebo inými finančnými opatreniami, ktoré im môžu zabezpečiť stabilitu aj počas staroby.
Okrem úpravy valorizácie tak štát bude musieť intenzívne pracovať na komplexnej revízii dôchodkového systému, aby zabezpečil jeho dlhodobú udržateľnosť a zabránil predovšetkým výraznému prepadu životnej úrovne budúcich generácií penzistov.
