Slovensko zažíva paradoxnú situáciu v oblasti cien plynu. Napriek tvrdeniam vlády Roberta Fica o výhodnosti ruského plynu, sú podľa najnovších dát Eurostatu slovenské firmy zasiahnuté jednými z najvyšších cien v Európskej únii. Na situáciu upozorňuje opozičný poslanec Karol Galek zo strany Sloboda a Solidarita.
Cena ruského plynu výrazne nad európskym priemerom
Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat za druhú polovicu roku 2024, slovenskí veľkoodberatelia platili v tomto období až 70,60 eur za megawatthodinu. Európsky priemer sa pritom pohyboval len na úrovni približne 54 eur. Slovensko tak obsadilo druhé najdrahšie miesto v celej EÚ, hneď za Švédskom, čo znepokojuje mnohých odborníkov aj predstaviteľov opozície.
Ešte vážnejší obraz prináša prepočet cien plynu cez paritu kúpnej sily, ktorá reflektuje ekonomickú situáciu krajín. Z tohto hľadiska Slovensku patrilo dokonca prvé miesto, keď predstihlo aj Rumunsko a Maďarsko. Paradne práve Maďarsko a Slovensko pritom boli poprednými odberateľmi ruského plynu cez ukrajinskú trasu. Ceny plynu tak jasne spochybňujú vládne tvrdenia o výhodnosti obchodovania s Ruskom.
Nízkym cenám pre domácnosti pomáhajú drahé dotácie štátu
Zatiaľ čo firemné ceny sú extrémne vysoké, slovenským domácnostiam sa podarilo udržať ceny plynu na piatej najnižšej úrovni z krajín EÚ. Dôvodom úspechu nízkych cien pre domácnosti však nie je lacný ruský plyn, ale masívne dotácie zo štátneho rozpočtu. Len za posledné dva roky minula vláda na tieto dotácie až 2 miliardy eur. V praxi každý odberateľ z radov domácností získal štátnu pomoc v priemernej výške približne 850 eur.
Galek upozorňuje na neudržateľnosť tohto modelu, ktorý síce udržuje nízke ceny pre domácnosti, ale zároveň tvrdo zasahuje štátne financie. Podľa poslanca SaS tieto vysoké náklady dokazujú, že Slovensko nie je na ruskom plyne tak závislé a lacný údajný benefit zo spolupráce s Kremľom sa v praxi jednoducho neprejavuje. Galek teda vyzýva premiéra na podporenie celoeurópskej iniciatívy Európskej komisie, ktorá chce odstaviť všetky členské krajiny od energetických zdrojov z Ruska do konca roku 2027.
Európska únia pripravuje definitívne embargo, Maďarsko sa ostrému kroku bráni
Európska únia plánuje definitívne ukončiť dovoz ruských energetických surovín v roku 2027, a to ako reakciu na agresiu Ruska voči Ukrajine, ktorá pokračuje už od februára 2022. Cieľom EÚ je výrazne oslabiť príjmy Moskvy, financujúce jej vojenské aktivity, a zároveň posilniť európsku energetickú samostatnosť. Navrhovaný krok však vyvoláva pochopiteľné obavy v niektorých členských štátoch, predovšetkým tých, ktoré sú stále viac závislé od dodávok z Ruska.
Najhlasnejším odporcom nového ortieľu bruselké úrady je zatiaľ Maďarsko. Premiér Viktor Orbán vyjadril ostré nesúhlasy a varoval, že takýto krok môže krajiny vrátane Maďarska dostať do vážnych ekonomických problémov. Podľa maďarských predstaviteľov by plné embargo prinieslo nielen dramatický rast cien energií, ale aj výrazné celkové zvýšenie životných nákladov obyvateľstva.
Američania sa k sankciám pripájajú vlastnými opatreniami
K snahám EÚ o zníženie energickej závislosti od Ruska sa pridávajú aj Spojené štáty. Americký Senát pripravuje návrh zavedenia 500-percentného dovozného cla na všetky energetické suroviny pochádzajúce z Ruska. Návrh, ktorý podporujú desiatky senátorov vrátane Lindseyho Grahama, by priamo zasiahol krajiny pokračujúce v obchodnej spolupráci s Ruskom. Cieľom tohto opatrenia by bolo ekonomicky oslabiť Rusko, no zároveň aj úplne zastaviť lukratívne toky ruského plynu do európskych krajín, vrátane Slovenska.
Táto iniciatíva z Washingtonu prichádza v rovnakom čase, kedy USA zároveň oznámili historickú spoluprácu s Ukrajinou pri ťažbe vzácnych nerastných surovín na ukrajinskom území. Obe opatrenia sú súčasťou širšieho amerického zámeru oslabiť geopolitický a ekonomický vplyv Moskvy v regióne a presadiť alternatívne zdroje a partnerstvá s európskymi spojencami.
V tejto súvislosti je jasné, že časy výhodného ruského plynu sa končia. Slovensko a ďalšie krajiny Únie budú v najbližších rokoch stáť pred vážnym rozhodnutím, ako vyriešia otázky energetickej budúcnosti bez ruských dodávok. Aktuálne štatistiky však naznačujú, že tento krok nemusí byť pre krajiny ako Slovensko toľko bolestivý ako niektoré politické autority tvrdia, a že transformácia by sa im mohla dlhodobo vyplatiť.
