Klesajúci počet ľudí v produktívnom veku začína významne ohrozovať ekonomickú stabilitu mnohých krajín po celom svete. Podľa aktuálnych prognóz Organizácie Spojených národov (OSN) hrozí do roku 2050 výrazný pokles pracovnej sily, v niektorých štátoch až o tretinu. Tento trend má potenciál spôsobiť vážne dôsledky najmä pre dôchodkové systémy, zdravotníctvo a celkovú ekonomickú budúcnosť zasiahnutých oblastí.
Nepriaznivé prognózy v Európe i Ázii
Jednou z krajín s najnepriaznivejším výhľadom je Bosna a Hercegovina. Prognózy OSN predpokladajú do roku 2050 pokles obyvateľov v produktívnom veku až o 36 %. Táto balkánska krajina stále bojuje s dôsledkami vojny z deväťdesiatych rokov, ku ktorým pribudla značná emigrácia mladých ľudí, nedostatok pracovných príležitostí a nízka pôrodnosť. Tieto nepriaznivé faktory mimoriadne zasahujú najmä vidiecke oblasti, ktoré sa pomaly, ale trvalo vyľudňujú.
Podobným problémom čelí aj Južná Kórea, svetovo preslávená svojou technologickou vyspelosťou. Táto ázijská krajina paradoxne zaznamenáva najnižšiu pôrodnosť na svete, pričom sa očakáva strata až 35 % pracovnej populácie v priebehu nasledujúcich desaťročí. Napriek snahám juhokórejskej vlády z posledných rokov, ktoré viedli k miernemu zlepšeniu demografickej situácie, tento pokles ani zďaleka nedokáže zastaviť.
V Európe patrí medzi štáty s vážnym demografickým rizikom aj Taliansko, ktoré v roku 2023 zaznamenalo historicky najnižší počet narodení od momentu svojho zjednotenia v roku 1861. Výsledkom zlej ekonomickej situácie a masívneho odlevu mladých Talianov do zahraničia môže byť do roku 2050 pokles počtu ľudí v produktívnom veku o viac ako 27 percent.
K raširujúcej sa európskej demografickej kríze sa pripája aj Španielsko, ktoré zápasí s vysokou nezamestnanosťou mladých, nedostatočným zosúladením pracovného a rodinného života, ako aj nedôverou v dlhodobú ekonomickú budúcnosť. OSN očakáva, že táto západoeurópska krajina stratí do polovice storočia približne štvrtinu svojej pracovnej sily. Podobnú katastrofu zažíva i Grécko, čeliace kontinálnemu odchodu mladých do zahraničia, ktorého prognózy hovoria o strate až 28 % práceschopnej populácie.
Kritické dopady postihnú Japonsko a Latinskú Ameriku
Japonsko už dnes patrí medzi krajiny s najstarším obyvateľstvom sveta. Demografická kríza tejto ázijskej ekonomickej veľmoci sa ešte viac prehĺbi a krajina stratí podľa OSN do roku 2050 približne 26,4 % obyvateľov v produktívnom veku. Príčinou je nízka pôrodnosť na úrovni len 1,26 dieťaťa na jednu ženu a dlhodobé odmietanie vlády prijať udržateľnú imigračnú politiku, ktorá by situáciu mohla zmierniť.
V Latinskej Amerike situáciu najvýraznejšie pocíti Portoriko. Podľa dostupných prognóz OSN hrozí tejto krajine strata až 35 % populácie v produktívnom veku do polovice storočia, pričom už teraz je situácia kritická kvôli častým prírodným katastrofám, vysokej chudobe a kontinuálnemu odlevu mladých profesionálov do Spojených štátov.
Zlé ekonomické vyhliadky a politická stagnácia na Kube taktiež spôsobujú masívnu emigráciu do Spojených štátov a Španielska, čo podľa analýz OSN vyústi do poklesu produktívnej populácie o 27 percent do roku 2050. Vládne snahy zatiaľ nepriniesli žiadne významnejšie úspechy a situácia sa výrazne nezlepšuje.
Negatívne vyhliadky aj pre Litvu a Bielorusko
V regióne strednej a východnej Európy je jednou z najohrozenejších krajín Litva, ktorá po získaní nezávislosti od Sovietskeho zväzu stratila až štvrtinu svojej populácie v dôsledku emigrácie občanov za lepšími príležitosťami do západnej Európy. OSN predpovedá, že Litva do roku 2050 stratí ďalších 27 percent pracovnej sily.
Susedná krajina Bielorusko čelí podobným hrozbám, pričom je hlavným faktorom masívneho odchodu obyvateľstva politická situácia spojená s nedemokratickým režimom. Prognózy predpokladajú pokles bieloruskej pracovnej sily o približne 26,7 %.
Bez prijatia konštruktívnych opatrení v oblasti imigračnej politiky, podpory rodín a reforiem trhu práce budú tieto krajiny čeliť vážnym následkom v podobe ekonomickej stagnácie až kolapsu. Odborníci apelujú na vlády, aby okamžite zasiahli. Nečinnosť by mohla viesť k dlhodobým ekonomickým a sociálnym škodám, ktoré ďaleko prekročia očakávania prognostikov.
