Finančná situácia slovenských domácností je vážnejšia, než si mnohí doposiaľ uvedomovali. Podľa nového prieskumu realizovaného agentúrou 2muse pre 365.bank, ktorý sa uskutočnil začiatkom septembra na vzorke 1 015 respondentov, viac ako polovica rodín s deťmi žije prakticky od výplaty k výplate. Takýto spôsob hospodárenia pritom komplikuje nielen plánovanie budúcnosti, ale predovšetkým zamedzuje vytváraniu úspor či akumulovaniu potrebnej finančnej rezervy.
Rodiny s deťmi sú na tom najhoršie
Zistenia ukazujú, že až 56 percent rodičov sa pravidelne stretáva s problémami pri šetrení peňazí. Hoci na prvý pohľad vykazujú bezdetné páry lepšiu mesačnú finančnú bilanciu, aj medzi nimi je podiel tých, ktorí žijú na hrane, pomerne vysoký – dosahuje približne 37 percent. Oproti domácnostiam s deťmi sa však u bezdetných prejavuje vyššia osobná spotreba a výraznejšie investície do drahšieho životného štýlu.
Zaujímavé pritom je, že rodičia a bezdetní sú takmer rovnako málo aktívni v oblasti akumulovania finančnej zálohy. Nevyhnutnú rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov zvládlo našetriť len okolo 40 percent domácností v oboch kategóriách. Podobne nízky je aj záujem respondentov o investovanie, ku ktorému sa hlási iba 36 percent rodičov a 39 percent bezdetných.
Odborníci zdôrazňujú, že nízka schopnosť šetrenia nemusí byť dôsledkom len nižších príjmov. Dôležitou súčasťou stabilného hospodárenia je najmä finančná disciplína a vedomé rozhodovanie o tom, ako svoje príjmy efektívne rozdeliť medzi bežnú spotrebu, ukladanie finančnej rezervy a premyslené investovanie.
Ohrozenie chudobou u rodín vyššie než u seniorov
Štatistiky ďalej naznačujú, že najviac ohrozenou skupinou Slovákov už nie sú dôchodcovia, čo je v protiklade s častým názorom verejnosti i predstaviteľov štátu. Skutočne najväčší finančný tlak dnes pociťujú domácnosti s nezaopatrenými deťmi, predovšetkým tie jednorodičovské. Celkovo až 980-tisíc obyvateľov Slovenska, teda približne každý šiesty človek, bolo vlani v ohrození príjmovou chudobou alebo sociálnym vylúčením.
V porovnaní s touto skupinou sú seniori na tom relatívne lepšie. Priemerný dôchodok minulý rok dosahoval 683,10 eur mesačne, zatiaľ čo oficiálna hranica príjmovej chudoby bola stanovená výrazne nižšie, len na úrovni 509 eur mesačne. Z toho vyplýva, že väčšina seniorov má príjmy postačujúce na udržanie sa nad touto chudobnou hranicou.
Sociálne vylúčenie ohrozuje okolo 13,1 percenta dôchodcov, pričom celospoločenský priemer je vyšší – na úrovni 16,5 percenta. Oveľa viac problémov čelia práve domácnosti s maloletými deťmi, čo sa odráža v ich neschopnosti pokryť nečakané výdavky či zabezpečiť si aj základné vybavenie domácnosti alebo krátku dovolenku.
Výdavky bezdetných sú vyššie, no nie efektívnejšie
Zásadný rozdiel medzi rodinami s deťmi a bezdetnými pármi spočíva vo forme míňania. Bezdetní respondenti síce lepšie zvládajú bežné denné náklady, no oveľa častejšie utrácajú za drahšie a často nepotrebné veci. Takýchto výdavkov sa dobrovoľne priznáva až 60 percent bezdetných respondentov, zatiaľ čo u rodičov s deťmi je tento podiel značne nižší, približne 44 percent.
Z pohľadu expertov sú tieto výsledky dôkazom nízkej finančnej gramotnosti a nedostatočného plánovania budúcnosti zo strany ľudí, ktorí majú síce štandardnejší príjem, ale nemajú vysoké náklady na výchovu detí. Na ich strane by preto mal byť väčší dôraz kladený na cielenejšie budovanie rezerv a pravidelné investovanie.
Celkovo zistenia naznačujú, že na Slovensku je nutné prehodnotiť aktuálne vnímanie finančných problémov obyvateľstva. Štát by sa mohol vo väčšej miere zamerať na podporu rodín s deťmi a zároveň posilniť osvetu v oblasti finančnej gramotnosti pre všetky skupiny obyvateľstva, najmä však pre tie, ktoré si aj napriek stabilnému príjmu nedokážu vytvárať dostatočné rezervy pre prípad krízy alebo neočakávaných životných situácií.
