Slovenská vláda navrhuje zrušiť deň pracovného pokoja na 17. novembra, teda Deň boja za slobodu a demokraciu. Navrhované riešenie, ktoré by do štátneho rozpočtu prinieslo približne 300 miliónov eur každoročne, vyvolalo rýchlu a hlasnú kritiku zo strany opozície, akademických kruhov, odborárov aj niektorých firiem.
Univerzity aj podnikatelia reagujú odmietavo
Univerzita Komenského v Bratislave a Vysoká škola múzických umení sa rozhodli, že napriek vládnemu návrhu ponechajú 17. novembra študentom voľno. Ide o formu rektorského voľna, ktorou chcú obe vysoké školy zdôrazniť symboliku tohto historického dňa spojeného s protestami študentov v roku 1989 a s udalosťami z obdobia druhej svetovej vojny, kedy boli študenti obeťou nacistickej perzekúcie.
Rovnako rozhodne proti kroku vlády vystúpila aj Slovenská sporiteľňa. Banka avizovala, že počas tohto sviatku zostanú zatvorené jej pobočky aj centrála. Zároveň poskytne voľno všetkým svojim viac než 3 500 zamestnancom. Reťazce ako Jednota oznámili, že sa novej právnej úprave prispôsobia a počas 17. novembra budú opäť otvorené, Kaufland sa však zatiaľ k iniciatíve nevyjadril.
Podľa právnych expertov vláda nebude môcť bezproblémovo pokračovať v rušení dňa pracovného pokoja pri cirkevných sviatkoch. S výnimkou niektorých štátnych sviatkov sú ostatné voľné dni chránené Vatikánskou zmluvou, ktorej jednostranná zmena je prakticky nemožná.
Kritika zo strany opozície a odborárov
Predstavitelia opozície kroky premiéra Roberta Fica výrazne kritizujú. Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska uviedol, že vybraný dátum nie je náhodný, a jeho prípadné zrušenie deň pracovného pokoja vníma ako krok proti významu slobody a demokratickým hodnotám. Podobne negatívne sa k návrhu stavajú aj zástupcovia KDH a strany Za ľudí.
Odborové organizácie varujú, že rušenie štátnych sviatkov by zhoršilo už teraz nepriaznivú situáciu slovenských zamestnancov. Podľa Amnesty International Slováci v priemere pracujú o 1,5 hodiny týždenne viac ako priemer Európskej únie, pričom priemerné mzdy sú na výrazne nižšej úrovni. Navyše, zamestnanci by prišli o zákonný nárok na príplatky za prácu počas dní pracovného pokoja.
Zamestnanci prídu o desiatky eur na príplatkoch
Ak by 17. november skutočne prestal byť dňom pracovného pokoja, zamestnanci to pocítia najmä finančne. Za prácu cez sviatok majú Slováci v súčasnosti nárok minimálne na 100-percentný príplatok. Zamestnanec s aktuálnou minimálnou mzdou 816 eur mesačne (teda 4,690 eur na hodinu), by za jednu odpracovanú osemhodinovú pracovnú zmenu cez sviatok bez príplatkov prišiel približne o 37,50 eura v hrubom.
Prípadné zrušenie pracovného voľna by pritom nebolo prvým precedensom. Vlani už parlament podobným spôsobom zrušil deň pracovného pokoja na 1. septembra, Deň Ústavy Slovenskej republiky. Hoci tento deň zostáva v kalendári sviatkov, zamestnanci stratili nárok na príplatky za prácu počas neho.
Premiér Robert Fico obhajuje potrebu tohto opatrenia potrebou konsolidácie verejných financií. Dôvodom je najmä nedávno navrhnuté zrušenie transakčnej dane, ktoré by spôsobilo výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Krok, ktorý inicioval predseda SNS Andrej Danko, uľahčuje podnikanie pre firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur, zároveň však vytvoril dieru v rozpočte, ktorú má zrušenie dňa pracovného pokoja pomôcť zaplátať. Definitívne rozhodnutie má padnúť v septembri, počas riadneho rokovania parlamentu.
