Zem zaznamenala nový historický rekord, keď sa 5. júl 2024 zapísal ako doteraz najkratší deň od začiatku meraní prostredníctvom atómových hodín v 60. rokoch minulého storočia. V dôsledku zrýchľujúcej sa rotácie sa tento deň skrátil až o 1,66 milisekundy oproti štandardnej dĺžke dňa stanovenej na 86 400 sekúnd (24 hodín). Táto anomália núti vedeckú i technologickú komunitu k príprave na bezprecedentnú situáciu, ktorá môže mať významný dopad na globálnu digitálnu infraštruktúru.
Blížiaci sa trend rekordne krátkych dní
Vedci upozorňujú, že mesiac júl a august 2024 prinesie ďalšie dni s ešte výraznejším zrýchlením rotácie Zeme. Už na 9. júla predpovedajú odborníci skrátenie dňa o približne 1,3 milisekundy. Nasledovať má 22. júl s ešte výraznejším poklesom o 1,38 milisekundy a 5. august s rekordným poklesom o 1,51 milisekundy. Pôvod tejto neobvyklej dynamiky súvisí podľa odborníkov najmä so špecifickou polohou Mesiaca voči rovine zemského rovníka, čo významne vplýva na rýchlosť rotácie našej planéty.
Od prvých meraní pred viac než pol storočím sledoval vedecký svet prevažne dlhodobé spomaľovanie rotácie Zeme, v posledných rokoch však prichádza opakovane k opačnému javu – k zrýchľovaniu. Aj keď zmeny trvajú len milisekundy, ich dôsledky sú značné pre technologické odvetvia závislé od presného času, akými sú finančné transakcie na globálnych trhoch, dátové centrá či satelitná navigácia.
Historická výzva: môže dôjsť k prvému odpočítaniu sekundy
Dlhoročne zaužívaným riešením pre zosúladenie civilného času s astronomickým bolo pridávanie takzvanej skokovej sekundy. Od začiatku tohto mechanizmu došlo k pridaniu sekundy už celkovo 27-krát, vždy keď rozdiel oproti astronomickému času prekročil hranicu 0,9 sekundy. Najnovšie zrýchlenie však po prvý raz v histórii spôsobuje opačný problém: namiesto pridávania bude možno potrebné sekundu odpočítať.
Kedy presne k odpočítaniu sekundy dôjde, zatiaľ nie je jasne stanovené. Rozhodnutie o ukončení systému skokových sekúnd síce medzinárodné inštitúcie prijali už v roku 2022, no jeho vstup do platnosti je plánovaný najskôr na rok 2035. To znamená, že dovtedy môžeme čeliť historicky nevídanej situácii. Podľa odborníkov môže tento doposiaľ netestovaný krok spôsobiť vážne technické komplikácie digitálnych a navigačných systémov vrátane kritických databázových infraštruktúr.
Globálne technologické firmy sa pripravujú na možné výpadky
Technologický sektor čelí novej výzve: prípadné historicky prvé odpočítanie sekundy môže mať závažné dôsledky pre stabilitu digitálnych systémov. Odpočet sekundy totiž nebol v praxi nikdy vykonaný a technologické spoločnosti doteraz neoverovali stabilitu svojho softvéru pri takomto opačnom procese. Zásadný problém je to najmä pre finančné trhy, dátové centrá, navigačné technológie a GPS systémy, ktorých fungovanie priamo závisí od precízneho reflektovania aktuálneho času.
Dôkladná príprava je podľa expertov nevyhnutná, pretože aj minimálne, zdanlivo bezvýznamné odchýlky rádovo v milisekundách môžu s pribúdajúcim časom kumulatívne narastať a vážne narušiť kľúčovú technologickú infraštruktúru. Vedecký a technologický sektor preto intenzívne monitoruje najnovšiu dynamiku rotácie Zeme a v najbližších mesiacoch plánuje rozsiahle testovanie postupov pre zabezpečenie plynulého prechodu potenciálne historickým odpočítaním času.
Hoci príčiny aktuálneho zrýchlenia sú komplexné a zahŕňajú interakcie medzi zemským jadrom, oceánmi a atmosférou, práve poloha Mesiaca podľa vedcov zohráva v súčasnosti kľúčovú rolu. Preto bude vedecká komunita naďalej veľmi detailne sledovať priebeh ďalších mesiacov, keď má Zem vstúpiť do éry krátkych dní s očakávaním ďalších rekordov. Včasné opatrenia a príprava technológií na takéto unikátne scenáre sú podľa expertov dnes otázkou zodpovednosti nielen technologických firiem, ale aj regulátorov a vládnych inštitúcií.
